Obmedzovacie prostriedky
6. 10. 2023
Dňa 8. 8. 2023 bola schválená VYHLÁŠKA Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 358/2023 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o používaní obmedzovacích prostriedkov a vedení registra obmedzovacích prostriedkov.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 9b ods. 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 495/2022 Z. z. ustanovuje, že na účely tejto vyhlášky sa rozumie deeskalačnou technikou špecifická terapeutická technika, ktorá pacientovi pomáha získať kontrolu nad svojím správaním a zabraňuje agresívnemu správaniu voči sebe alebo svojmu okoliu, druhom obmedzovacieho prostriedku fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie, farmakologické obmedzenie a izolácia; typy mechanického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 3 zákona, typy farmakologického obmedzenia sú ustanovené v § 9b ods. 4 zákona a typ izolácie je ustanovený v § 9b ods. 5 zákona, miestnosťou na bezpečný pobyt seklúzna miestnosť; seklúzna miestnosť je určená pre pacienta s duševnou poruchou so závažnými poruchami správania, ktorý ohrozuje seba alebo svoje okolie, je uzamknuteľná personálom a materiálno-technicky bezpečná pre pacienta, bezpečnostnou jednotkou špeciálne vyčlenený priestor ústavného zdravotníckeho zariadenia s možnosťou bezpečného zvládnutia porúch správania pacienta, následného kontinuálneho monitorovania pacienta a jeho ďalšej liečby zahŕňajúci seklúznu miestnosť.
Farmakologické obmedzenie môže vykonať lekár alebo sestra. Ak ide o nebezpečné konanie pacienta, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo zdravia pacienta alebo iných osôb alebo k vzniku škody na majetku, môže fyzické obmedzenie, mechanické obmedzenie alebo izoláciu v spolupráci so zdravotníckym pracovníkom vykonať na základe nariadenia lekára pracovník, ktorého na tento účel určil poskytovateľ ústavnej starostlivosti; typom fyzického obmedzenia je pridržiavanie alebo imobilizácia pacienta zdravotníckym pracovníkom alebo pracovníkom na tento účel určeným poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pomocou fyzickej prevahy a použitia špeciálnych hmatov s cieľom dosiahnutia manuálnej kontroly nad pacientovým správaním.
Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza použitie niektorého z miernejších spôsobov zvládnutia situácie. Miernejším spôsobom zvládnutia situácie sa rozumie zvládnutie situácie najmä verbálnou komunikáciou, odvrátením pozornosti, aktívnym počúvaním alebo inou verbálnou deeskalačnou technikou. Verbálnou komunikáciou je verbálna deeskalačná technika používaná počas terapeutického rozhovoru s pacientom zameraná na zníženie jeho vnútorného napätia a riešenie problému, ktorý môže viesť k agresívnemu správaniu. Použitiu obmedzovacieho prostriedku predchádza verbálna komunikácia zameraná na informovanie pacienta o dôvodoch použitia obmedzovacieho prostriedku a postupe zdravotníckych pracovníkov pri jeho použití; verbálna komunikácia pokračuje priebežne počas použitia obmedzovacieho prostriedku a bezprostredne po vykonaní použitia obmedzovacieho prostriedku. Počas používania fyzického obmedzenia, mechanického obmedzenia alebo izolácie je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom pravidelne, najmenej každých 30 minút. Ak kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne z dôvodu bezprostredného nebezpečenstva ohrozenia života alebo zdravia zdravotníckeho pracovníka nie je možná, kontrola sa vykoná na diaľku prostredníctvom signalizačného zariadenia pre obojsmernú komunikáciu. Pri použití farmakologického obmedzenia je pacient kontrolovaný osobne zdravotníckym pracovníkom v súlade so súhrnom charakteristických vlastností lieku. Kontrola pacienta vykonávaná zdravotníckym pracovníkom osobne počas použitia obmedzovacieho prostriedku zahŕňa prevenciu komplikácií plynúcich z použitia obmedzovacieho prostriedku, kontrolu zdravotného stavu, najmä v rozsahu posúdenia stavu psychických funkcií, vrátane rizika agresívneho správania, posúdenie stavu fyziologických funkcií, vrátane vitálnych funkcií, hydratácie, výživy, vyprázdňovania, hygieny, tepelného komfortu a svetelného komfortu.
Okrem kontroly podľa odseku 6 sa v odôvodnených prípadoch vykonáva kontrola pozorovaním pacienta na diaľku alebo pozorovaním pacienta prostredníctvom kamerového systému. Takto vykonaná kontrola nenahrádza kontrolu vykonanú zdravotníckym pracovníkom osobne.
Počas používania mechanického obmedzenia je pacient vizuálne oddelený od ostatných pacientov a návštev ostatných pacientov v zdravotníckom zariadení.
Návšteva pacienta, u ktorého sa používa obmedzovací prostriedok, sa môže zrealizovať po jej schválení lekárom, ktorý rozhodne o jej forme a dĺžke trvania.
Komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom počas izolácie prebieha cez signalizačné zariadenie pre obojsmernú komunikáciu, ktoré je bezpečne umiestnené v seklúznej miestnosti. Ak to materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia umožňuje, pacient má počas izolácie v seklúznej miestnosti zabezpečený bezpečný prístup k čerstvému vzduchu prostredníctvom okna. Počas použitia mechanického obmedzenia alebo izolácie má pacient k dispozícii len tie osobné veci, ktoré nie sú potenciálne ohrozujúce pre neho alebo jeho okolie, a má spravidla oblečené bezpečné nemocničné oblečenie bez šnúrok na účel minimalizácie rizika ublíženia sebe alebo okoliu.
Registrom obmedzovacích prostriedkov sa rozumie osobitný register na zaznamenávanie všetkých prípadov použitia obmedzovacích prostriedkov v ústavnom zdravotníckom zariadení. Register obmedzovacích prostriedkov sa vedie písomne. Údaje z registra obmedzovacích prostriedkov sa na účel vykonania kontroly sprístupňujú len osobe oprávnenej na výkon kontroly a dohľadu, a to v listinnej podobe.
Prokurátorovi vykonávajúcemu dozor v zdravotníckom zariadení sa oznámi použitie obmedzovacieho prostriedku písomne. V oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku sa uvedú identifikačné údaje zdravotníckeho zariadenia najmä v rozsahu názov zdravotníckeho zariadenia, sídlo zdravotníckeho zariadenia a identifikačné číslo organizácie, meno, priezvisko a rodné číslo pacienta, druh a typ použitého obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku a dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, ak sa v čase oznámenia použitie obmedzovacieho prostriedku ukončilo.
Osobe, ktorú si pacient spravidla určí pri prijímaní do ústavného zdravotníckeho zariadenia uvedením jej mena, priezviska a telefónneho čísla alebo adresy elektronickej pošty, a osobe podľa § 9b ods. 14 písm. d) zákona, sa v oznámení o použití obmedzovacieho prostriedku uvedie dátum a čas nariadenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dátum a čas ukončenia použitia obmedzovacieho prostriedku, dôvod jeho použitia.
K
Zmeny v trestnom práve
26. 6. 2020
Od novembra 2020 sa pripravujú zmeny v trestnom práve.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, je zmena systematického zaradenia trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera, a to ich presunom medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po správnosti vecne patria. Touto zmenou sa zároveň dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia (konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru). Okrem tejto zmeny sa zároveň pri obsahovom vymedzení týchto dvoch trestných činoch vykonávajú niektoré zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Ďalšou nie menej významnou zmenou je aj zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu organizovania zápasov zvierat, ktorým sa reaguje na nový negatívny fenomén objavujúci sa v našej spoločnosti.
Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa je potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pripravuje sa novela zákona o volebnej kampani
26. 6. 2020
Do Národnej rady SR bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volebnej kampane volieb do orgánov územnej samosprávy na rovnakých, resp. podobných princípoch, ako je to v súčasnosti umožnené v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, či pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje doplniť do zákona absentujúcu právnu úpravu zaraďovania diskusných relácií do vysielania.
Na rozdiel od parlamentných volieb, volieb prezidenta, či volieb do Európskeho parlamentu, ktoré majú celoštátny rozmer a pri ktorých aj politická reklama celoštátny dosah, rozmer volieb do orgánov územnej samosprávy je obmedzený na územie danej územnej jednotky. Voliči najmä v menších obciach a mestách majú len veľmi obmedzenú možnosť dozvedieť sa niečo viac o kandidátoch na primátorov a starostov, resp. na poslancov a sú odkázaní takmer výlučne na tlačené propagačné materiály a na predvolebné podujatia. Regionálne a lokálne médiá, ktoré sú primárne na to, aby verejnosť informovali o dianí v danom regióne, resp. meste či obci, nemôžu vysielať politickú reklamu, ktorá je spravidla zhrnutím volebných programov a zámerov jednotlivých kandidátov. Tieto televízie môžu síce vysielať diskusné programy, avšak pri týchto typoch relácií určuje tému moderátor a teda kandidáti sa nemôžu vyjadrovať k témam, ktoré považujú za dôležité oni a nie moderátor. Predkladaný návrh iba odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy.
Obnoviteľné zdroje energie
23. 6. 2020
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, je odstránenie nedostatkov existujúcej právnej úpravy v § 3b ods. 5 a zároveň následkov, ktoré vyplynuli z jeho aplikácie.
Ukázalo sa, že jeho dopad môže byť de facto likvidačný pre široký okruh výrobcov elektriny s právom na podporu, čo priamo negatívne vplýva aj na existenciu od nich závislých pracovných miest. Takéto následky zjavne neboli cieľom právnej úpravy.
Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v doterajšom znení nespĺňa kvalitatívne kritéria na právne predpisy vyplývajúce z Ústavy a rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR. Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení nespĺňa kritérium vhodnosti, nevyhnutnosti ani primeranosti. Za porušenie povinnosti (bez skúmania jeho závažnosti) totiž ukladá automaticky tú najprísnejšiu možnú sankciu - zánik práva na podporu. Pre dosiahnutie účelu tohto ustanovenia je však postačujúce uloženie aj miernejšej sankcie bez likvidačných následkov na hospodársku životaschopnosť dotknutých výrobcov.
Existencia takto prísnej sankcie sa navyše javí ako nevhodná aj z dôvodu, že nepomáha ani štátu pri plnení si záväzkov podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z Národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030.
Predkladaný návrh zákona preto koriguje majetkovú sankciu v § 3b ods. 5 zákona, a to tak, že odstraňuje jej likvidačnú povahu. Predkladaný návrh zákona zároveň zachováva recipročný charakter § 3b ods. 5 zákona, keď právo na podporu doplatkom alebo príplatkom nepatrí výrobcovi s právom na podporu počas doby, kedy si vedome neplní svoje daňové a odvodové povinnosti.
Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje neprimeraný dopad aplikácie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení na tých výrobcov, ktorí svoje daňové a odvodové povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona splnili, a to spôsobom, ktorý nezasahuje do už nadobudnutých práv. Takýmto výrobcom právo na podporu doplatkom alebo príplatkom trvá naďalej, a to podľa podmienok podpory platných a účinných v čase uvedenia ich zariadení na výrobu elektriny do prevádzky.
Predkladaný návrh zákona zároveň v ustanovení § 3b ods. 5 zákona napĺňa účel článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, podľa ktorého podmienky podpory pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov nemajú byť zo strany štátu revidované spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje už priznané práva na podporu alebo narušuje hospodársku životaschopnosť už podporených projektov.
Hranice Česko a Slovensko sú otvorené
10. 6. 2020
Premiér SR rokoval s českým premiérom o otvorení hraníc.
Nanovo sa obnovil neobmedzený režim na hraniciach medzi Slovenskou a Českou republikou. Dohoda padla už 2. 6. 2020, pričom zlomovým bodom pri úvahách o možnom otvorení hraníc bol názor konzília odborníkov. Premiéri pripomenuli, že na slovenskej strane ostane kontrolný režim v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Na strane ČR bol o uvoľnenie režimu na hraniciach veľký záujem. Poukázal pritom na to, že Slovensko je pre ČR druhou najvýznamnej-šou exportnou krajinou a rovnako druhou najpreferovanejšou turistickou destináciou pre Čechov. Bolo preto dôležité, aby sa spoločne podporil cestovný ruch, keďže aj Slováci stále viac cestujú do ČR. Otázka verejnej medzinárodnej autobusovej a vlakovej dopravy je otázkou ďalších diskusií.