Murphy radí
Murphyho zákonník
Príroda fandí skrytým chybám.
Nič netrvá večne. Ale to neznamená, že sa to nemôže opakovať. Preto nevyskakujte a neujúkajte od radosti, že sa niečo skončilo. Mohla by vám chýbať para práve vtedy, keď to vypukne nanovo.
Zmluvne dohodnuté termíny plní vždy len ten dodávateľ, od ktorého dodávku potrebujete až nakoniec.
(Murphyho zrnká II)
Zákony života
Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.
Obísť problém sa nedá bez toho, aby ste nezakopli. Zakopnete vždy v okamihu, keď to najmenej očakávate.
Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.
(Murphyho zákonník)
Murphyho múdre pravdy
Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.
Ak dopredu identifikujeme štyri rôzne faktory, kvôli ktorým sa náš plán nemusí vydariť, a urobíme príslušné protiopatrenia, tak sa objaví piaty, s ktorým sme nerátali.
Ak necháme veciam voľný priebeh, pôjde to s nimi od desiatich k piatim. Ak sa ich pokúsime ovplyvniť, pôjde to s nimi od deviatich k štyrom.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Ja nič, to Murphy
Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.
To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.
O vašom mieste pod Slnkom bude rozhodovať len a len to, akú veľkú informáciu budete mať. V živote prestane platiť: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa“ a začne platiť nové: „Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý!
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)