Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K
Zmeny pre materské školy
5. 6. 2023
Cieľom jednej z noviel zákona o výchove a vzdelávaní je kompenzovať rodičom resp. zákonným zástupcom detí vo veku od 3 do 5 rokov náklady spojené s nemožnosťou umiestnenia detí do verejnej materskej školy z kapacitných dôvodov.
Novela zákona má motivovať štát k budovaniu siete materských škôl, podporovať rodinu a pozitívne vplývať na výzvy spojené s demografickým vývojom na Slovensku.
V dôsledku nedostatku miest v materských školách bolo o neprijatí detí rozhodnuté v tisíckach prípadoch. Kompenzácia nákladov spojených s neúspešnosťou pri umiestnení detí do verejnej materskej školy bude realizovaná vo forme rodičovského príspevku. Nárok na jeho priznanie vznikne zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý však musí preukázať, že sa neúspešne pokúšal umiestniť dieťa do verejnej materskej školy. Nárok na kompenzáciu nákladov je časovo obmedzený. Zanikne po uplynutí toho školského roka, v ktorom malo dieťa nastúpiť do materskej školy. Toto časové obmedzenie má slúžiť na to, aby motivovalo zákonných zástupcov aktívne vyhľadávať pre dieťa miesto v materskej škole. Nárok taktiež zanikne aj v prípade, že sa podarí dieťa do materskej školy umiestniť priebežne, počas školského roka. Zákonným zástupcom tak bude rodičovský príspevok vyplácaný po dobu najviac desať mesiacov po neúspešnom pokuse umiestnenia dieťaťa do verejnej materskej školy.
Vyplatenie kompenzácie sa vyslovene viaže na neúspešný pokus o umiestnenie dieťaťa do verejnej materskej školy. V prípade, že bude zákonný zástupca neúspešný pri umiestnení dieťaťa do verejnej materskej školy nárok mu nezanikne, ak sa mu podarí dieťa úspešne umiestniť do súkromnej materskej školy. Pri súčasnom nastavení cien školného za súkromné materské školy bude priznaný rodičovský príspevok vo väčšine prípadov predstavovať iba čiastočnú kompenzáciu. Toto opatrenie však môže stimulovať trh ku vzniku nových súkromných materských škôl, ktoré môžu napomôcť k čiastočnému pokrytiu nedostatočných kapacít v segmente. Verejnou materskou školou sa rozumie materská škola zriadená orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy.
Situácia s dostupnosťou liekov sa zlepšila, naďalej však niektoré chýbajú
19. 5. 2023
ŠÚKL potvrdil zistenia o nelegálnom reexporte liekov, o ktorých minulý týždeň informoval minister zdravotníctva Michal Palkovič. Práve reexport liečiv označil za najzávažnejší dôvod nedostatku liekov na trhu.
Aktuálna situácia s dostupnosťou liekov na Slovensku sa zlepšila, niektoré skupiny liekov však stále chýbajú. Ide napríklad o antibiotiká, lieky na vysoký krvný tlak či psychiatrické lieky. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) Jana Matiašová.
ŠÚKL zároveň potvrdil zistenia o nelegálnom reexporte liekov, o ktorých minulý týždeň informoval minister zdravotníctva Michal Palkovič. Práve reexport liečiv označil za najzávažnejší dôvod nedostatku liekov na trhu.
„Vzhľadom na skutočnosť, že inšpekčné zistenia vo veci reexportu liekov sú predmetom prebiehajúcich správnych konaní, v ktorých nie je správnym orgánom právoplatne rozhodnuté, nebudeme vo veci poskytovať bližšie informácie, aby nedošlo k sťaženiu alebo k zmareniu účelu týchto správnych konaní,“ skonštatovala hovorkyňa.
B
Poslanci ukončili rokovanie diskusiou o zákaze spaľovacích motorov
18. 5. 2023
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili utorkové rokovanie aktuálnej 90. schôdze diskusiou o návrhu stanoviska parlamentu k zákazu výroby nových spaľovacích motorov na úrovni EÚ po roku 2035. Rozprava k návrhu ešte neskončila, pokračovať má opäť v stredu (17. 5.).
Podľa uznesenia, ktoré predložili poslanci za strany SaS a Sme rodina, má vláda hlasovať proti každému návrhu, ktorý smeruje k znevýhodňovaniu, predražovaniu alebo zákazu spaľovacích motorov. Zároveň má viesť aktívne rokovanie a hľadať podporu u partnerských štátov EÚ proti zákazu spaľovacích motorov a presadzovať princíp technologickej neutrality.
B