Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Marihuana môže spôsobiť schizofréniu
28. 2. 2010
Zo štúdie austrálskych vedcov vyplýva, že u ľudí, ktorí po prvý raz vyskúšali marihuanu ako 15-roční, je dvojnásobne vyššie riziko vzniku psychóz vrátane schizofrénie, ako u tých, ktorí túto drogu nikdy neužili. Čím dlhšie ľudia marihuanu užívajú, tým pravdepodobnejšie je, že zažijú halucinácie, bludy alebo budú trpieť psychózou.
Štúdia, ktorú viedol John McGrath z austrálskej University of Queensland vznikla na základe prieskumu medzi 3 801 ľuďmi s priemerným vekom 20,1 roka. Asi 17,7 % zúčastnených priznalo, že užíva marihuanu tri a menej rokov, 16,2 % štyri až päť rokov a 14,3 % šesť a viac rokov. U 65 respondentov diagnostikovali Psychózy ako schizofrénia diagnostikovali u 65 % respondentov a 233 respondentov malo aspoň raz halucinácie.
Vzťah medzi psychózami a marihuanou je podľa vedcov zložitý. Ľudia, náchylnejší k vzniku psychóz totiž s väčšou pravdepodobnosťou začali s užívaním marihuany, čo následne prispelo k zvýšenému riziku psychotickej poruchy.
Pitná voda z vodovodu
25. 2. 2010
Vo verejnom vodovode kvalitu pitnej vody testujú prevádzkovatelia. Vzorky odoberajú z vodných zdrojov, z vodojemov, častí vodovodného systému aj zo spotrebiska, teda z kohútika. Tieto vzorky potom vyšetrujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Výsledky z veľkých vodovodov nad päťtisíc zásobovaných obyvateľov sa sumarizujú. Raz za tri roky sa posielajú do Európskej komisie. Vodu na základe podnetov pri podozrení zo zhoršenia kvality vody alebo na základe objednávok z novovybudovaných častí siete testuje i orgán verejného zdravotníctva.
Toto testovanie sa robí v rôznej frekvencii podľa ukazovateľov - napríklad chlór sa stanovuje denne. Vzorky na monitoring v sledovaných miestach sa odoberajú spravidla raz-dvakrát ročne. Sleduje sa vyše osemdesiat ukazovateľov - mikrobiologických a biologických, fyzikálno-chemických a rádiologických. Bežne sa vyšetruje asi tridsať ukazovateľov.
Ak sa zistí prekročenie limitov určených vládou, spravidla sa urobí kontrolný odber, ktorý vylúči chybu v odbere alebo v analýze. V prípade pretrvávajúceho problému môže byť vydaný zákaz používať vodu na pitné účely.
Prevádzkovateľ vodovodu má právo požiadať o povolenie výnimky. Musí však preukázať, že časovo obmedzené používanie takejto vody nespôsobí poruchy zdravia. Výnimky sa udeľujú na obdobie troch rokov, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky, za ten čas musí prevádzkovateľ nedostatok odstrániť.
Výnimku nemá Bratislavský vodovod. Bratislava má najväčšie vodné zdroje na Slovensku. Samotné Ostrovné lúčky - Mokraď pri Čunove by mohli zásobovať takmer celé západné Slovensko. Bratislavská voda čerpá i z ďalších vodných zdrojov, ako sú ostrov Sihoť, Kapitulské pole, Sedláčkov ostrov. Bratislavská voda je vysoko kvalitná. Vzhľadom na rozsah vodovodnej siete sa však zabezpečuje chlórovaním - plynným chlórom a chlórdioxidom.
Zdrojom kliešťovej encefalitídy sa môže stať aj mlieko
24. 2. 2010
Zdrojom nebezpečného ochorenia - kliešťovej encefalitídy, sa môžu stať nielen kliešte, ale aj konzumácia infikovaného a nedostatočne tepelne upraveného ovčieho, kozieho či kravského mlieka. Za najrizikovejšie sa považuje práve kozie mlieko. Toto riziko s príchodom jarných mesiacov stúpa, keďže v marci sa začína sezóna zvýšeného výskytu kliešťov.
Na Slovensku má výskyt kliešťovej encefalitídy dlhodobo stúpajúci trend. Chorobnosť na stotisíc obyvateľov od roku 1980 stúpla z 0,4 na hodnotu 1,9 v roku 1996. Od roku 1996 chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. K prvým pozorovaniam dochádza už po druhej svetovej vojne. V okrese Rožňava bola v roku 1951 zaznamenaná epidémia, ktorá vznikla po konzumácii kravského mlieka miešaného s kozím. Približne 300 ľudí bolo hospitalizovaných, infikovaných bolo približne 660 ľudí. Po tejto epidémii sa na Slovensku rozbehlo monitorovanie výskytu kliešťov, ale aj samotného ochorenia – kliešťovej encefalitídy.
Kliešťová encefalitída je medzinárodným zdravotníckym problémom. Účinná liečba je doteraz neznáma. Preto je dôležitá najmä pasívna a aktívna prevencia. Pasívnou je používanie repelentov či priliehavého oblečenia a pokrývky hlavy pri návštevách oblastí s výskytom kliešťov. Aktívnou prevenciou je očkovanie, ktoré pozostáva z podávania troch dávok vakcín, ktoré sa očkujú v rozmedzí 0-3-12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú po celý rok, s očkovaním je možné začať kedykoľvek.
Obnova trate z Bratislavy do Košíc
23. 2. 2010
Od marca sa predĺži jazda vlakom na hlavnom ťahu medzi Bratislavou a Žilinou. Dôvodom je rekonštrukcia úseku medzi Novým Mestom nad Váhom a Púchovom, ktorú využíva aj väčšina rýchlikov smerujúcich na východ krajiny. ČTK dnes o tom informoval hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
Cesta vlakom z Bratislavy do Košíc v InterCity vlakoch sa od 7. marca sa spomalí o 12 až 19 minút a potrvá viac ako päť hodín. O takmer štvrťhodinu sa na tejto tratí predĺži cestovanie v rýchlikoch. Vlaky budú počas modernizácie jedného z najvyťaženejších železničných koridorov jazdiť na viacerých úsekoch len po jednej koľaji.
Niektoré osobné vlaky pre rekonštrukciu nebudú premávať. Nahradí ich autobusová doprava, ktorú bude zabezpečovať a koordinovať ZSSK.
S modernizáciou tratí železnice začali v roku 1999. Cieľom by malo byť zrýchlenie dopravy. Vlaky na väčšine úsekov môžu v súčasnosti premávať maximálnou rýchlosťou 120 km za hodinu, výnimočne 140 km za hodinu. Rýchlejšie môžu jazdiť na rekonštruovaných úsekoch. Na modernizáciu sa do polovice februára minulo viac ako 650 miliónov eur, časť nákladov prefinancovala Európska únia.