Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Zákon o pôde podpísaný prezidentom
27. 5. 2014
Prevádzajúci bude po tomto zákone povinný zverejniť na webe rezortu pôdohospodárstva ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v Registri zverejňovania ponúk prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku.
Nadobúdať pôdu budú podľa tohto zákona zásadne osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu ako podnikanie podľa Obchodného zákonníka najmenej tri roky v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, alebo v obci susediacej s touto obcou. Nadobúdateľ musí tiež mať v prípade, že je fyzická osoba, právoplatný pobyt na území Slovenska minimálne desať rokov a rovnako tak právnická osoba musí mať registráciu na našom území minimálne desať rokov.
Nedobrovoľné zmiznutie
18. 5. 2014
Do Trestného zákona by časom mohol pribudnúť nový trestný čin – nedobrovoľné zmiznutie.
Ministerstvo spravodlivosti navrhuje vláde, aby odsúhlasila ratifikáciu Medzinárodného dohovoru OSN o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím z 20. decembra 2006. Tento dohovor obsahuje definíciu skutkovej podstaty trestného činu nedobrovoľného zmiznutia, ktorý je v ňom považovaný za zločin proti ľudskosti. Zmluvné strany sa v dohovore zaväzujú prijať legislatívne a iné opatrenia na zabránenie a trestanie trestného činu nedobrovoľného zmiznutia. V dohovore sa za nedobrovoľné zmiznutie považuje zadržanie, väzba, únos alebo iná forma pozbavenia slobody. Platí to ale len v prípadoch, ak sa konania dopustili zástupcovia štátu, osoby alebo skupiny osôb, ktoré konajú s poverením, za podpory alebo s tichým súhlasom štátu.
Náramky pre domácich väzňov podpísané
28. 4. 2014
Okrem odsúdených budú tieto náramky slúžiť aj na kontrolu rôznych zákazov, napríklad zákazu priblíženia sa.
Náklady na monitorovaného predstavujú asi tretinu zo sumy, ktorú stojí pobyt väzňa za mrežami. Dnes je to priemerne asi 14 tisíc ročne na jedného odsúdeného. Zníženie nákladov však nie je jediný prínos, ktorý sa od systému sľubuje. Odsúdení budú môcť byť s rodinou, nerozpadnú sa im rodinné vzťahy. Budú môcť živiť svojich rodinných príslušníkov. Nebude potrebné robiť zložitú resocializáciu. Okrem udržania zamestnania je prínos aj v tom, že títo ľudia budú platiť dane. Systém bude slúžiť najmä na monitorovanie odsúdeného na domáce väzenie, ktorý bude mať na nohe náramok a v obydlí domácu monitorovaciu stanicu. Okrem toho sa bude dať kontrolovať zákaz požívania alkoholu. Bude možné kontrolovať aj zákaz pobytu človeka v určenej lokalite, takže napríklad odsúdeného za fanúšikovské násilie ľahko zmonitorujú, či nie je v blízkosti štadióna.
Elektronické náramky u odsúdeného
22. 4. 2014
Systém väznenia bez mreží má byť na Slovensku súčasťou širšieho projektu elektronického systému monitorovania osôb, ktorý nechcú využiť len v trestnej, ale aj v civilnoprávnej oblasti.
Elektronické náramky pre odsúdených, ktorí by si trest nemuseli odpykať za múrmi kamennej väznice, sú už v dohľade. Projekt plánujú platiť z eurofonfov. Proces verejného obstarávania budúceho dodávateľa projektu je vo finálnej fáze – na budúci týždeň by malo dôjsť k podpisu zmluvy. Slovenský projekt elektronického monitoringu ľudí má byť širší, ako napríklad ten, ktorý využívajú v susednej Českej republike, či iných štátoch. U nás sa nemá vzťahovať len na kontrolu trestu domáceho väzenia, ale aj na výkon väzby a celý rad netrestných inštitútov, ako napríklad zákaz priblíženia, ktoré upravuje Občiansky súdny poriadok. Využiť ho chcú aj pre prípady predchádzania domáceho násilia či predchádzania tzv. štadiónovej kriminality. Ďalšou možnosťou je využiť nový systém pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.