Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Kariet postupne ubudne, platiť sa bude viac mobilom
10. 2. 2017
Mobilné platby namiesto plastových kariet, využívanie cloudu na úschovu informácií dát z karty, virtuálne peňaženky a bezkontaktné platby za parkovné a cestovné. To všetko čaká kartový biznis v najbližších rokoch. Zmeny by sa mali udiať už do roku 2020. Aj o týchto trendoch sa rozprávali odborníci na HNacademy Základy kartového biznisu, ktorú organizovalo Združenie pre bankové karty v spolupráci s Hospodárskymi novinami.
„Bezkontaktné platby sa stanú bežnými. Špeciálne karty do autobusov či vlakov zmiznú a všetko zaplatíte cez bežnú platobnú kartu alebo cez mobil,“ tvrdí Peter Géc, senior partner firmy Infinity Consulting. Už dnes funguje podobný systém v londýnskom metre. Bez vyťahovania karty systém zaznamená, kde ste nastúpili a kde vystúpili a stiahne vám z účtu príslušnú sumu. V budúcnosti sa rozšíri aj elektronizácia platieb štátu pri lokálnych daniach, no aj štát bude vyplácať dávky bezhotovostne. „Bezkontaktných platieb určite pribudne, ale hotovosť z obehu úplne nezmizne,“ dodáva Géc. Miešanie kariet Kartový biznis však ovplyvňujú tiež nové regulácie z Európskej únie. Banky, ale aj kartové firmy trápia najmä novinky, ktoré má priniesť smernica o platobných službách, známa pod skratkou PSD2. Tá má začať platiť od začiatku budúceho roka, no má stále veľa otáznikov.
zdroj: hnonline.sk
Shell sa pripravuje na zelenú budúcnosť
30. 1. 2017
Britsko-holandský ropný koncern Royal Dutch Shell chce tento rok spustiť výstavbu nabíjacích staníc pre elektromobily na čerpacích staniciach. Spoločnosť chce najprv inštalovať nabíjačky na čerpacích staniciach v Británii a Holandsku, uviedol dnes pre britský denník Financial Times riaditeľ pre oblasť downstreamu John Abbott. Potom môžu nasledovať aj ďalšie krajiny.
Abbott počíta s tým, že najväčší záujem o nabíjacie stanice bude v mestách. Koncern chce už čoskoro začať vybavovať svoje britské čerpacie stanice nabíjačkami pre elektromobily. Koľko staníc ich dostane, však Abbott nespresnil. Elektromobilita je považovaná za najväčšie nebezpečenstvo pre ropné koncerny, pretože automobilová doprava je jednou z oblastí s najväčšou spotrebou fosílnych palív. Abbott však predpokladá, že prechod zo spaľovacích motorov na elektromotory bude trvať desaťročia. Nabíjacie stanice však považuje za príležitosť na zvýšenie tržieb. Keď budú zákazníci čakať na nabitie elektromobilu, dajú si kávu alebo sa najedia. Zatiaľ totiž trvá nabitie batérií elektromobilu výrazne dlhšie než tankovanie bežného auta.
zdroj: hnonline.sk
Predaj košickej U. S. Steel sa blíži
25. 1. 2017
Pytačky okolo košických železiarní mieria k rozuzleniu. Podľa informácií HN ležia na stole topmanažmentu americkej spoločnosti United States Steel Corporation v Pittsburghu tri ponuky. Dve čínske, od oceliarskej He Steel Group a – údajne – od energetického holdingu CEFC a jedna z Česka od konzorcia spoločností na čele s Moravia Steel.
Favoritom je však druhá najväčšia oceliareň sveta He Steel, ktorá má za akcie košickej fabriky núkať až 1,4 miliardy eur. Informáciu ako prvú zverejnil denník Korzár s tým, že oficiálne sa rokovania s Číňanmi rozbehnú po štvrtkovom stretnutí riaditeľov v Pittsburghu.
Samotné U. S. Steel Košice však naďalej mlčia. „K tejto téme sa nevyjadrujem,“ reagoval na tému hovorca spoločnosti Ján Bača.
Firma Moravia Steel, za ktorou stoja slovenskí milionári na čele s Tomášom Chrenekom, pôvodne z úzkeho kruhu kupcov vypadla. Cena Chreneka a jeho spoločníkov sa podľa zistení HN pohybovala okolo 700 miliónov eur. Cenovku však mala následne zvýšiť spojením s istou nemeckou spoločnosťou. A to tak, aby konkurovala najväčšej čínskej oceliarni He Steel Group, ktorá mala za fabriku v Košiciach Američanom núkať okolo 1,2 až 1,3 miliardy eur.
zdroj: hnonline.sk
Bitcoin rastie
9. 1. 2017
Najznámejšia kryptomena zažila v minulom roku boom. Jej používanie vo svete narastá, pre slovenské finančné inštitúcie však stále nie je príliš dôveryhodná.
Najznámejšia kryptomena, bitcoin, sa v poslednom období teší neustále sa zväčšujúcej pozornosti. Začiatkom roka prekonala po dlhom čase úroveň tisíc dolárov za jeden bitcoin, v priebehu celého roku sa jeho hodnota takmer zdvojnásobila. Novoročná radosť však netrvala dlho. Bitcoin po pár dňoch mierne poklesol a nachádza sa tesne nad 900 dolármi. Pre bitcoin, ktorý sa používa už od roku 2008, sú to síce dobré správy, dôvody za týmto rastom sú však horšie. Ekonómovia za tým vidia nepokoje vo viacerých ekonomikách sveta.
zdroj: hnonline.sk