Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Diaľničiari predali za prvé štyri dni nového roka takmer 56-tisíc diaľničných e-známok
8. 1. 2024
Od začiatku roka 2024 spravuje NDS niekoľko stoviek predajných miest a online predaj diaľničných známok. Technicky náročný proces bol zvládnutý bez zásadného obmedzenia komfortu zákazníkov. Národná diaľničná spoločnosť za prvé štyri dni nového roka predala diaľničné e-známky za 1,64 milióna eur. Informoval o tom hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
Zdôraznil, že NDS je od začiatku roka plnohodnotným správcom predaja diaľničných známok. Len 21. decembra 2023 bola podpísaná zmluva o prevzatí časti podniku SkyToll, ktorá sa zaoberá predajom, distribúciou a prevádzkou elektronickej diaľničnej známky. Za necelé dva týždne sa štátnej akciovej spoločnosti podarilo dotiahnuť všetky potrebné právne, ekonomické, personálne a technické aspekty prevzatia časti podniku. Podčiarkol, že prvé dni nového roka NDS hĺbkovo testovala fungovanie systému a nezaznamenala žiadne výpadky. Potvrdzujú to aj čísla predajov. Za prvé štyri dni nového roka sa predalo takmer 56-tisíc e-známok celkovo za 1,64 milióna eur, pričom dve tretiny transakcií sa zrealizovali online. Poznamenal, že od začiatku roka 2024 spravuje NDS niekoľko stoviek predajných miest a online predaj diaľničných známok. Technicky náročný proces bol zvládnutý bez zásadného obmedzenia komfortu zákazníkov.
S
Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
22. 12. 2023
Navrhlo sa presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky, je efektívnym usporiadaním presun témy štátom podporovaného nájomného bývania ako čiastkového prvku témy bytovej politiky do gestorstva Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Ustanovilo sa, aby sa Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky staralo o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do pôsobnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a pripravovalo pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňovalo ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladalo vláde Slovenskej republiky.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti stavebníctva – pre oblasť verejných prác, stavebnej výroby a stavebných výrobkov a energetickú hospodárnosť budov, ktorá je súčasťou všeobecných technických požiadaviek na stavby. S cieľom dosiahnuť náležitú právnu úpravu v oblasti výstavby a synergických efektov súvisiacich tém presúva sa tvorba legislatívy do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Navrhuje sa presunúť pôsobnosť v oblasti vnútroštátnej implementácie agendy 2030 z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky, v rámci ktorého bude túto pôsobnosť zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Ustanovenie § 10 písm. b) sa ďalej upravuje v súvislosti s čl. I novelizačným bodom 23 (§ 24 ods. 3).
K
Zmeny zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
22. 12. 2023
Novelou zákona sa navrhlo vytvoriť Ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky presunom kompetencie v oblasti cestovného ruchu z Ministerstva dopravy Slovenskej republiky a presunom kompetencie v oblasti športu z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré sa má zároveň premenovať na Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky.
TIež sa navrhlo presunúť niektoré kompetencie zverené Úradu vlády Slovenskej republiky v uplynulom volebnom období na iné ústredné orgány štátnej správy a vykonať ďalšie čiastkové zmeny v právnej úprave organizácie činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy.
Cieľom zriadenia Ministerstva cestovného ruchu a šprotu Slovenskej republiky je posilniť a zefektívniť využívanie verejných zdrojov a potenciálu v cestovnom ruchu a významne podporiť rozpoznateľnosť značky Slovensko ako bezpečnej turistickej destinácie a vytvoriť na zahraničných trhoch priestor pre plynulý rast príjmov tohto významného sektora domáceho hospodárstva. Ďalšou úlohou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky je podpora a rozvoj kúpeľného cestovného ruchu a rozvoj cykloturistiky.
Podpora cestovného ruchu je úzko previazaná s rozvojom regiónov Slovenskej republiky, čím dôjde k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v rámci Slovenska udržaním existujúcich, ako aj tvorbou nových pracovných miest, čím sa zvýši konkurencieschopnosť Slovenska a jeho jednotlivých regiónov.
Ďalšou z úloh Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky bude aj podpora kongresovej turistiky ako ďalšieho významného zdroja príjmov pre štát a mestá.
V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 sa vláda zaviazala podporovať slovenský bezpečnostný a obranný priemysel s cieľom zabezpečiť a rozvíjať domáce výrobné kapacity, zásadne podporovať domáci zbrojársky priemysel ako tradičnú súčasť slovenského hospodárstva a zvýšiť jeho exportné možnosti aktívnou spoluprácou a nasadzovaním výsledkov domácich výrobcov do prostredia ozbrojených síl a pri tvorbe legislatívy a opatrení zohľadňovať ich vplyv na obranu a bezpečnosť štátu a jeho záujmov.
K
Pravidelná doprava v verejnej osobnej doprave
9. 11. 2023
Pravidelnou dopravou je pravidelne sa opakujúce poskytovanie prepravných služieb na určenej trase dopravnej cesty, pri ktorom cestujúci nastupujú a vystupujú na vopred určených zastávkach, a ktorých dopravca prepravuje podľa vopred vyhlásených prepravných podmienok, zverejneného cestovného poriadku a tarify.
Pravidelnú dopravu možno prevádzkovať ako mestskú dopravu, regionálnu dopravu a diaľkovú dopravu. Pravidelnú dopravu možno prevádzkovať aj ako dopravu na špeciálnych dráhach a dopravu na lanových dráhach bez ohľadu na jej sezónnosť.
K