Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Obnoviteľné zdroje energie
23. 6. 2020
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, je odstránenie nedostatkov existujúcej právnej úpravy v § 3b ods. 5 a zároveň následkov, ktoré vyplynuli z jeho aplikácie.
Ukázalo sa, že jeho dopad môže byť de facto likvidačný pre široký okruh výrobcov elektriny s právom na podporu, čo priamo negatívne vplýva aj na existenciu od nich závislých pracovných miest. Takéto následky zjavne neboli cieľom právnej úpravy.
Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v doterajšom znení nespĺňa kvalitatívne kritéria na právne predpisy vyplývajúce z Ústavy a rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR. Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení nespĺňa kritérium vhodnosti, nevyhnutnosti ani primeranosti. Za porušenie povinnosti (bez skúmania jeho závažnosti) totiž ukladá automaticky tú najprísnejšiu možnú sankciu - zánik práva na podporu. Pre dosiahnutie účelu tohto ustanovenia je však postačujúce uloženie aj miernejšej sankcie bez likvidačných následkov na hospodársku životaschopnosť dotknutých výrobcov.
Existencia takto prísnej sankcie sa navyše javí ako nevhodná aj z dôvodu, že nepomáha ani štátu pri plnení si záväzkov podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z Národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030.
Predkladaný návrh zákona preto koriguje majetkovú sankciu v § 3b ods. 5 zákona, a to tak, že odstraňuje jej likvidačnú povahu. Predkladaný návrh zákona zároveň zachováva recipročný charakter § 3b ods. 5 zákona, keď právo na podporu doplatkom alebo príplatkom nepatrí výrobcovi s právom na podporu počas doby, kedy si vedome neplní svoje daňové a odvodové povinnosti.
Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje neprimeraný dopad aplikácie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení na tých výrobcov, ktorí svoje daňové a odvodové povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona splnili, a to spôsobom, ktorý nezasahuje do už nadobudnutých práv. Takýmto výrobcom právo na podporu doplatkom alebo príplatkom trvá naďalej, a to podľa podmienok podpory platných a účinných v čase uvedenia ich zariadení na výrobu elektriny do prevádzky.
Predkladaný návrh zákona zároveň v ustanovení § 3b ods. 5 zákona napĺňa účel článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, podľa ktorého podmienky podpory pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov nemajú byť zo strany štátu revidované spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje už priznané práva na podporu alebo narušuje hospodársku životaschopnosť už podporených projektov.
Hranice Česko a Slovensko sú otvorené
10. 6. 2020
Premiér SR rokoval s českým premiérom o otvorení hraníc.
Nanovo sa obnovil neobmedzený režim na hraniciach medzi Slovenskou a Českou republikou. Dohoda padla už 2. 6. 2020, pričom zlomovým bodom pri úvahách o možnom otvorení hraníc bol názor konzília odborníkov. Premiéri pripomenuli, že na slovenskej strane ostane kontrolný režim v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Na strane ČR bol o uvoľnenie režimu na hraniciach veľký záujem. Poukázal pritom na to, že Slovensko je pre ČR druhou najvýznamnej-šou exportnou krajinou a rovnako druhou najpreferovanejšou turistickou destináciou pre Čechov. Bolo preto dôležité, aby sa spoločne podporil cestovný ruch, keďže aj Slováci stále viac cestujú do ČR. Otázka verejnej medzinárodnej autobusovej a vlakovej dopravy je otázkou ďalších diskusií.
Slováci môžu využívať leteckú, lodnú, autobusovú aj železničnú dopravu do Českej republiky
9. 6. 2020
Rozhodol o tom ústredný krízový štáb, povolenie je už účinné. Informovalo o tom vo štvrtok 4. 6. 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Konkrétne autobusové a vlakové spoje budú pridávané postupne.
Odmietnutie náhradného zájazdu cestujúcim
29. 5. 2020
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu umožňuje aj čiastočné odmietnutie náhradného zájazdu, ak cestujúci, ktorý je na zmluve o zájazde, tzn. nie ten, ktorý zmluvu o zájazde uzatváral, spadá do jednej z výnimiek vymedzených novelou zákona.
V tomto prípade je možné odmietnutie len v tej časti, ktorá je viazaná na osobu, ktorá spadá do výnimiek (napr. štvorčlenná rodina mala zakúpený zájazd, zmluvu uzatváral syn, avšak len otec spadá do výnimiek - bude možné odmietnuť náhradný zájazd vo vzťahu k otcovi, ostatní členovia rodiny dostanú možnosť využiť náhradný zájazd).
Ak cestujúci, ktorý odmietne poskytnutie náhradného zájazdu a dokáže, že spadá pod výnimky doložením potrebných podkladov, cestovná kancelária mu vráti všetky platby, ktoré prijaté na základe zmluvy o zájazde bez toho, aby si účtovala akékoľvek odstupné, keďže nejde o odstúpenie od zmluvy, ktoré by bolo bezdôvodné. Takisto je nutné dokázať príslušnosť do výnimky, ak sa odmietne náhradný zájazd len čiastočne vo vzťahu ku konkrétnej osobe uvedenej na zmluve o zájazde. V takom prípade cestovná kancelária vráti platby, ktoré sa vzťahujú na poskytnutie zájazdu osobe, ktorá spadá pod výnimky. Zákon tak rieši situáciu, že aj iný cestujúci ako ten, čo zmluvu uzatvoril, bude mať možnosť náhradný zájazd odmietnuť.