Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
E-shopy pod tlakom: objednávok je priveľa, niektoré služby nefungujú
19. 2. 2021
Spoločnosť Ikea už niekoľko dní čelí nárastu nových objednávok. Síce navyšuje kapacity, no dopyt prekračuje dennú hranicu možného počtu vybavených zákaziek.
Stačí pár jednoduchých klikov a tovar je na ceste. Či už ide o vybavenie do kuchyne, nové police do obývačky alebo náhradu za pokazenú kancelársku stoličku. Klienti si už zrejme zvykli, že švédsky nábytkársky gigant Ikea im dokáže vyhovieť takmer vo všetkom. Mnohých z nich preto počas uplynulých dní prekvapil oznam, ktorý ich čakal v e-shope spoločnosti pri vytváraní zákazky. „Mrzí nás to, ale objednávku momentálne nedokážeme doručiť z kapacitných dôvodov na vašu adresu. Opakujte požiadavku neskôr,“ oznamuje firma pri výbere spôsobu dopravy.
V
Životné prostredie
16. 2. 2021
Novelou zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o novelizáciu dvoch zákonov v oblasti starostlivosti o životné prostredie v nadväznosti na mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19.
Cieľom zákona je prijatie mimoriadnych opatrení, ktoré umožnia, aby mohlo Ministerstvo životného prostredia SR na základe stanoviska povoľujúceho orgánu (SIŽP alebo okresný úrad) poveriť existujúce zariadenie, ktoré je vyplývajúc z jeho technologických a technických možností schopné spracovať nebezpečný odpad z testovania, aby prijalo a zhodnotilo tento odpad, aj keď je to nad rámec platného povolenia. Ide predovšetkým o väčšie prevádzky, spravidla zariadenia na spaľovanie alebo spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú najlepšie dostupné technológie a kde je zaručené nakladanie s týmito nebezpečnými odpadmi v súlade s relevantnými právnymi predpismi a zároveň dosahovanie ustanovených limitov vo vzťahu k ochrane ovzdušia. Takéto poverenie je možné vydať po zodpovednom a dostatočnom zvážení a posúdení relevantných skutočností, a to najmä vo vzťahu k množstvu odpadu vznikajúcemu na jednotlivých odberových miestach, ktorých počet by mal narastať vyplývajúc z opatrení celoplošného testovania obyvateľstva a existujúcich kapacít na spracovanie tohto odpadu.
Týmto opatrením sa umožní odberovým miestam vrátane mobilných odberových miest odovzdať nebezpečný odpad z testovania priamo poverenému zariadeniu na nakladanie odpadov, príp. oprávnenej osobe, ktorá zabezpečí prepravu do takého zariadenia.
MŽP SR sa ustanoví kompetencia poveriť prevádzkovateľa zhodnotením zdravotníckeho odpadu, vytvoreného v čase trvania pandémie. V rámci poverenia MŽP SR špecifikuje podmienky pre každú prevádzku, ako napríklad percentuálny nárast kapacity zariadenia, špecifikácia katalógového čísla odpadu, ktorého sa poverenie bude týkať, čas platnosti poverenia, ktorý nesmie prekročiť trvanie pandémie, maximálne 6 mesiacov, nevyhnutné prevádzkové podmienky, ktoré musia byť dodržané, ak sa líšia od podmienok určených v platnom povolení, alebo súhlase prevádzky.
Pre vydanie poverenia bude potrebné vyjadrenie príslušného povoľujúceho orgánu, ktorým je okresný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia. Poverená prevádzka musí splniť všetky požiadavky na ochranu životného prostredia v zmysle príslušných právnych predpisov na vykonávanie požadovanej činnosti.
K
Sudcovia a prísediaci
16. 2. 2021
Novelou zákona sa dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Práva úprava v § 27b ods. 1 zákona o sudcoch a prísediacich umožňovala, aby členom hodnotiacej komisie bol aj sudca, ktorý sa vzdal funkcie sudcu alebo ktorému zanikla funkcia sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 67 rokov. Opomínala sa však kategória sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie sudcu z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov, ktorí mohli byť rovnako prínosní pre fungovanie hodnotiacich komisií, ktorých činnosť je potrebné zabezpečiť pre riadne fungovanie súdov, či už pri obsadzovaní voľných miest sudcov, v disciplinárnom konaní alebo pri pravidelnom hodnotení sudcov. Z dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva je zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť stav, kedy sa na účely kreovania hodnotiacich komisií mienili využiť aj kapacity sudcov, ktorí boli odvolaní z funkcie z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov. Novelou zákona sa tak napĺňa zámer v čo najširšej miere využiť kapacity emeritných sudcov v rámci hodnotiacich komisií.
Okrem toho, z platnej úpravy nebolo jednoznačne zrejmé, akým spôsobom a na akom súde má byť ukotvený člen hodnotiacej komisie, ktorému zanikla funkcia sudcu, čo vytváralo nepriaznivú situáciu pre tých emeritných sudcov, ktorí boli zvolení do hodnotiacich komisií. Preto sa táto otázka upravila výslovným spôsobom.
K
Horšie než odchod z EÚ. Za nezávislosť Škótsko tvrdo zaplatí
8. 2. 2021
Možné opustenie Spojeného kráľovstva sa v Škótsku stáva, najmä kvôli brexitu, horúcou témou. Tamojšia vláda verí, že odtrhnutie od Británie a opätovné vstúpenie do EÚ povedie k zbohatnutiu krajiny.
Podľa ekonómov z univerzity London School of Economics však hrozí pravý opak. Nezávislosť by škótsku ekonomiku stála dvakrát až trikrát toľko čo odchod z Únie, hovoria.
Podľa štúdie, ktorú vydala prestížna univerzita London School of Economics (LSE) a hongkonská univerzita City University, by škótska ekonomika po vyhlásení nezávislosti každým rokom schudobnela o jedenásť až 15,4 miliárd libier ročne. Negatívne dopady by trvali desaťročia, uvádzajú autori.
Kým prekážky obchodu súvisiace s brexitom znížia príjem Škótska na obyvateľa o dve percentá, nezávislosť by tento príjem ďalej znížila o 4,5 až 6,7 percenta, a to aj v prípade, že by Škótsko zostalo na spoločnom trhu so zvyškom Veľkej Británie, uvádza štúdia. Ani opätovné pripojenie k EÚ by podľa nej neviedlo k zásadnému zníženiu vplyvu.
V