Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Mäsiari chcú zvýšiť ceny
23. 4. 2021
Od mája si v obchodoch priplatíme za bravčové. Zdražovanie avizovali spracovatelia, pričom majitelia stád upozorňujú na stále nízku rentabilitu.
Ešte pred rokom boli chovatelia svíň ako v raji. Ceny mäsa sa pohybovali na historických maximách. V marci vlaňajška presiahli dve eurá za kilo, čo zodpovedalo takmer 50-percentnému medziročnému nárastu.
Za týmto extrémnym zdražovaním stál africký mor ošípaných – ten vyčíňal hlavne v Číne.
Najľudnatejšia krajina na svete prišla o obrovskú časť stád a musela zháňať zvieratá po celom svete. Tým vytlačila hodnoty na spomínané rekordy.
Situácia sa však otočila. Pandémia zatvorila HoReCa segment, školy a vznikol v Európe prebytok mäsa. Trhy preto zaznamenali prepad. V prvých dvoch mesiacoch tohto roka kilo malo na burze cenovku 1,19 eura za kilo. Hodnoty sa však už jemne pozviechali a vrátili sa viac-menej na úrovne spred moru ošípaných.
V
Dlhodobé ošetrovné a predĺženie ošetrovného od 1. apríla 2021
21. 4. 2021
Sociálna poisťovňa začne od apríla 2021 priznávať a vyplácať nový druh nemocenskej dávky –dlhodobé ošetrovné.
Nárok na túto dávku si budú môcť uplatniť nemocensky poistené osoby, ktoré budú ošetrovať v domácom prostredí blízku osobu poskytovaním domácej alebo paliatívnej starostlivosti a splnia aj ostatné zákonné podmienky. Takíto poistenci budú mať nárok na ošetrovné vo výške 55 %z hrubej mzdy zamestnanca (z vymeriavacieho základu SZČO) až počas 90 dní. Pri starostlivosti o blízkeho príbuzného sa môže vystriedať viac poistencov (spravidla po 30 dňoch) – dávka sa v takom prípade vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní.
Dávka dlhodobé ošetrovné je určená poistencom, ktorí sa budú starať o chorého blízkeho príbuzného po ukončení jeho minimálne 5-dňovej hospitalizácie alebo blízkeho príbuzného, ktorý je umierajúcim paliatívnym pacientom, resp. pacientom v terminálnom štádiu ochorenia. Potrebu osobnej starostlivosti bude potvrdzovať príslušný lekár. Nový druh nemocenskej dávky má poistencovi, ktorý sa stará o blízkeho príbuzného, pokryť stratu príjmu počas tejto starostlivosti. Za blízkeho príbuzného sa budú považovať príbuzní v priamom rade (napr. rodičia a deti, starí rodičia a vnúčatá), súrodenci, manželia a rodičia manželov.
Od 1. apríla 2021 sa predĺži bežné ošetrovné (OČR) z 10 na 14 dní. Táto dávka sa do 31. marca 2021 bude vyplácať najdlhšie 10 dní, od 1. apríla 2021 sa jej poskytovanie predĺži na najviac 14 dní.
K
Maďari plnia trezor zlatom za miliardy eur
19. 4. 2021
Maďarsko naplnilo svoje štátne trezory zlatými tehličkami. Tamojšia centrálna banka minulý týždeň ohlásila nákup 63 ton zlata, čím sa rezervy nášho južného suseda zvýšili na viac ako 94 ton.
Ešte donedávna mali pritom Maďari toľko zlata, ako má Slovensko – približne 32 ton. V rebríčku s najväčšími rezervami sa tak krajina posunula o 20 priečok z 56. na 36. miesto.
„Zlato, akokoľvek sa môže zdať, že je to len relikvia z minulosti, stále predstavuje komoditné peniaze. Mať zlato zvyšuje kredibilitu súvahy centrálnej banky, ktorá v prípade Maďarska nie je veľmi vysoká,“ uviedol riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc.
Maďarská centrálna banka dáva týmto spôsobom možným záujemcom o budapeštianske dlhopisy či forinty najavo, že nakupovať jej štátne aktíva alebo miestnu menu je bezpečné.
V
Zabezpečenie stravovania zamestnancov
14. 4. 2021
Aj od 1. marca 2021 je naďalej v platnosti všeobecná povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
Zamestnávateľ má povinnosť naďalej zabezpečiť zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny:
– vo vlastnom stravovacom zariadení,
– v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
– prostredníctvom stravovacích poukážok, teda stravných lístkov alebo gastrolístkov (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby).
Od 1. marca 2021 už zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať stravovanie voči zamestnancom, ktorým poskytne účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie. Zamestnancom, ktorým bude poskytovaný finančný príspevok na stravovanie, nemusí zamestnávateľ zabezpečiť stravovanie vo vlastnom alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa a ani prostredníctvom stravných lístkov. Po novele Zákonníka práce účinnej od 1. 3. 2021 je potrebné rozlišovať medzi zabezpečením stravovania (môže mať tri spomínané formy) a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie sa nepovažuje za formu zabezpečenia stravovania. Ak zamestnávateľ zamestnancovi poskytne finančný príspevok na stravovanie, nie je povinný zamestnancovi zabezpečiť stravovanie.
V