Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Dopestované ovocie nemá kto pozbierať
19. 8. 2021
V sadoch sa posledné týždne nepretržite pracuje. Chcú stihnúť pozbierať čo najviac ovocia, kým nezhnije. Počas jari pritom bojovali so silným mrazom, no najhoršie obavy sa našťastie nenaplnili a väčšinu úrody sa podarilo zachrániť.
Nájdu sa však aj také druhy, ktoré teploty pod nulou nezvládli. „Mráz nám poškodil marhule aj broskyne, pri niektorých odrodách viac, pri niektorých menej,“ zhodnotil vedúci ovocného sadu v Poľnohospodárskom družstve Vajnory Jozef Gyipgyak. Aktuálne tak počítajú škody, len pri broskyniach stratili zhruba 40 percent. Aj marhúľ majú menej, a to až o 70 percent.
Pri nich evidujú pestovatelia náročný rok na celom Slovensku. Marhule na mrazy doplatili najviac, keď sa tohtoročné škody podľa Mariána Vargu, prezidenta Ovocinárskej únie Slovenska, vyšplhali až na úroveň medzi 30 a 40 percentami.
V
Zhromažďovanie, zverejňovanie a ochrana údajov
10. 8. 2021
Novela zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení – zákon č. 126/2021 Z. z. - dopĺňa od 1. 7. 2021 ustanovenie týkajúce sa zhromažďovania, zverejňovania a ochrany údajov.
Na základe jeho znenia Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania zo svojho informačného systému údaje vrátane osobných údajov (zákona o ochrane osobných údajov) bez súhlasu dotknutých osôb v nevyhnutnom rozsahu.
K
Ceny elektromobilov ešte dva roky neklesnú
30. 7. 2021
Napriek tomu, že dopyt po elektromobiloch rastie, ich cena bude ešte minimálne dva roky pomerne vysoká.
Dôvodom vysokých cien je vzhľadom na globálnu podporu elektromobility zvýšený dopyt po kovoch, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe batérií, vyplýva z analýzy nadnárodnej poisťovacej spoločnosti Coface.
„V nasledujúcich dvoch rokoch neočakávame zásadné zmeny v cenových trendoch,“ konštatuje generálny riaditeľ Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.
Nerovnováha medzi ponukou a dopytom najmä lítia, kobaltu a medi zvyšuje ceny týchto kovov, hoci trhový podiel elektrických vozidiel je stále malý.
Tlak na ich používanie podľa Čarného v súčasnosti neznížia ani rôzne konfigurácie batérií alebo možné použitie vodíka ako zdroja energie. Vysoké náklady však prispievajú k podpore výskumu a vývoja alternatívnych technológií.
„Toto úsilie by mohlo z dlhodobého hľadiska zmeniť situáciu, a to aj vzhľadom na silnú konkurenciu krajín, ktoré chcú získať výhodu v rámci budúcej generácie vozidiel,“ upozornil Čarný.
Napriek vysokým cenám vozidiel trh s elektromobilmi rastie. Kým v roku 2019 predstavoval ich trhový podiel 8 percent, v roku 2020 to už bolo 13 percent.
Pritom v danom roku poklesol predaj automobilov s klasickým pohonom o 6 percent, no v dôsledku stimulačných programov vlád a zvýšeného záujmu Európy o tento segment vzrástol predaj elektrických vozidiel v prvom štvrťroku 2021 medziročne o 41 percent. Coface očakáva v tomto roku rast tohto trhu až o 70 percent.
V
Kolúzna väzba po novom
26. 7. 2021
Dňa 15. 8. 2021 nadobudne účinnosť novela Trestného poriadku, ktorou dochádza k pokračovaniu v humanizácii a zmierňovaní obmedzení osôb vo výkone väzby a vo výkone trestu v kontexte odporúčaní vnútroštátnych a medzinárodných inštitúcií.
Cieľom novely zákona je upraviť podmienky a lehotu trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (tzv. kolúzna väzba) a výslovne v zákone ustanoviť vyšší štandard náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutia súdu o väzbe.
Kľúčovú zmenu predstavuje zavedenie päťmesačnej lehoty kolúznej väzby. Súčasne sa ustanovujú aj výnimky z tohoto pravidla v prípadoch, ak bolo zistené, že obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie obvineného, alebo ak sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou skupinou, trestný čin spáchaný zločineckou skupinou, alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, alebo pre trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Zároveň sa zavádza oprávnenie prokurátora v prípravnom konaní rozhodnúť o zmene dôvodu väzby, ak pominie niektorý z dôvodov väzby.
Ďalšou zmenou je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby. Novela zákona taktiež objasňuje pravidlá náhrady väzby a výslovne vylučuje možnosť náhrady kolúznej väzby a opätovnej väzby z kolúznych dôvodov v záujme odstrániť pochybnosti právneho výkladu doterajšej úpravy.
Súčasne sa v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a zavedenou súdnou praxou explicitne stanovujú náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenia rozhodnutia súdu o väzbe. V prípade kolúznej väzby musí návrh na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenie rozhodnutia súdu o väzbe obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal. Novelou zákona sa tak má zabezpečiť vyššia kvalita návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe.
K