Nový stavebný zákon
10. 2. 2025
Schválený bol nový stavebný zákon s cieľom akcelerovania prípravných a povoľovacích procesov, čo sa považuje za kľúčový faktor umožňujúci podporiť výstavbu v rámci Slovenskej republiky. Zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2025.
Skúsenosti a poznatky získané z praxe pri aplikácii zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v priebehu obdobia od roku 1992 až do roku 2024, ako aj riziká legislatívnej úpravy zákona č. 201/2022 o výstavbe v znení neskorších predpisov v spojení s nedostatočnou prípravou pre jeho aplikáciu, vytvorili potrebu prijatia novej právnej úpravy na úseku stavebného práva.
Zákon o výstavbe prijatý v roku 2022 sa nachádzal v stave inštitucionálnej nepripravenosti a k dátumu účinnosti 1. apríla 2025 bol nevykonateľný. Nadobudnutie účinnosti predmetného zákona by viedlo k značným ťažkostiam pri príprave a povoľovaní stavieb. Aplikácia tejto legislatívy bola nereálna, a to nielen z hľadiska technickej a organizačnej, ale aj z pohľadu nadväzujúcej legislatívy.
Účelom nového stavebného zákona a sústavy jeho vykonávacích predpisov je vytvoriť právny rámec na zjednodušenie a urýchlenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní s dôrazom na zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti. Stavebný zákona ako aj jeho vykonávacie právne predpisy ovplyvnia viaceré ekonomické i spoločenské procesy vytvárajúce predpoklady na úspešný ďalší rozvoj Slovenskej republiky.
Nové stavebné predpisy nahradia v súčasnosti platný a účinný stavebný zákon, ako aj platný zákon o výstavbe s odloženou účinnosťou od 1. apríla 2025.
Novým stavebným zákonom sa odstránia nedostatky, ktoré má súčasná legislatíva na úseku stavebného práva, pričom
- je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade so zákonom č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;
- v oblasti odbornej terminológie sa preberá historicky osvedčená a všeobecne zaužívanú terminológia, zároveň sa preberá nová terminológia z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
- posilňuje postavenie vlastníkov pozemkov a stavieb a ich práva k stavbe, pretože zhotoviť stavbu na pozemku je súčasťou ústavou chráneného práva užívať majetok vo svojom vlastníctve;
- obnovuje pôvodný účel orgánov štátnej stavebnej správy ako čisto odborných stavebnotechnických štátnych orgánov zbavených povinnosti sledovať netechnické činnosti (napríklad, účelnosť, užívacie vzťahy, susedské spory, riešenie hnuteľných vecí, a podobne);
- výrazne zjednodušuje proces prípravy výstavby tým, že opúšťa terajšie dvojzložkové rozhodovanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) a zavádza len jedno konanie – konanie o stavebnom zámere, ktorým stavebný úrad vyjadruje súhlas s navrhovanou stavebnou činnosťou;
- ponecháva agendu stavebného úradu ako preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného práva na obci, pričom obce môžu zriaďovať stavebné obvody obdobne ako sú súčasné spoločné obecné úrady;
- sleduje sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov pracujúcich v štátnej správe na úseku stavebného práva;
- upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
- precizuje správne konanie a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí;
- ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané;
- precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník);
- zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
K
Žiadosť o materské
27. 1. 2023
O materské musí žena požiadať príslušným formulárom od gynekológa. Tlačivo Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské” vystaví lekár na tehotenskej poradni najskôr na začiatku ôsmeho týždňa, spravidla však na začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Vystavenie tohto tlačiva sa realizuje spravidla v 32. týždni tehotenstva, pričom lekár v ňom uvedie aj dátum očakávaného dňa pôrodu.
Žiadosť o materské je potrebné doručiť osobne alebo poštou príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Pred odoslaním Sociálnej poisťovni je poistenec povinný:
• vyznačiť údaje vo vyhlásení (či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a spôsob poukazovania dávky),
• podpísať vyhlásenie,
• v prípade zamestnanca, predložiť potvrdenie aj zamestnávateľovi.
Zamestnankyňa, ktorá počas tehotenstva musí nastúpiť na rizikové tehotenstvo, je posudzovaná ako práceneschopná. Má nárok na vznik nemocenskej dávky z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vzniká až do obdobia poberania materského (§ 33 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov).
K
Výška materskej a otcovskej dovolenky
27. 1. 2023
Materskú a otcovskú dovolenku tvorí suma 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, pričom denný vymeriavací základ však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, t. j. v roku 2023 nesmie presiahnuť 75 % z 79,6274 €, tvoriacej čiastku 59,7206 €.
V roku 2023 tak otec, čerpajúci 14 dní otcovskej dovolenky, môže dostať maximálne 836,10 €. Denný vymeriavací základ vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých otec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Z uvedeného je zrejmé že pre výpočet denného vymeriavacieho základu je potrebné poznať, čo sa zahŕňa do rozhodujúceho obdobia a na základe tejto skutočnosti zistiť výšku vymeriavacích základov.
K
Otcovská dovolenka
23. 1. 2023
Trvanie otcovskej dovolenky upravuje znenie Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 11. 2022.
Podľa novelizovaného § 166 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. V zmysle Zákonníka práce sa otcovská dovolenka poskytuje bez náhrady mzdy, rovnako ako sa poskytuje materská dovolenka matke. Výpadok ich príjmu sa realizuje poskytovaním dávky materské v rozsahu a za podmienok určených v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zamestnávateľ musí byť o predpokladanom nástupe na otcovskú dovolenku písomne informovaný zamestnancom najmenej jeden mesiac vopred. Predpokladaný deň prerušenia otcovskej dovolenky, skončenia tejto dovolenky a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia otcovskej dovolenky je zamestnanec povinný písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi v zmysle § 166 ods. 3 Zákonníka práce tiež s mesačným predstihom. Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzalo do starostlivosti zdravotnícke zariadenie a muž nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom do práce jeho otcovská dovolenka. Nevyčerpaná časť otcovskej dovolenky sa mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zdravotníckeho zariadenia do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Mužovi, ktorému súd rozhodnutím odňal dieťa z osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, nepatrí otcovská dovolenka za dobu, počas ktorej sa o dieťa nestaral.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď počas ochrannej doby, ktorou je podľa novelizovaného § 64 ods. 1 písm. d) aj časový úsek v trvaní:
– od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu,
– do skončenia otcovskej dovolenky.
V
Čerpanie otcovskej dovolenky
23. 1. 2023
Podľa novely Zákonníka práce (zákon č. 350/2022 Z. z.) nárok na tento nový druh dovolenky má otec dieťaťa v rozsahu 2 týždňov, t. j. 14 kalendárnych dní v období najneskôr šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
Uvádzané obdobie sa môže predĺžiť o časový úsek, počas ktorého bolo dieťa po pôrode hospitalizované zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo matky (platí, iba ak prvý deň hospitalizácie je zahrnutý do obdobia šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa).
Uvedený druh dovolenky je považovaný za nemocenskú dávku zo sociálneho poistenia vyplácanú otcovi dieťaťa Sociálnou poisťovňou. Pripomíname však, že v podstate ide o čerpanie časti materskej (ak má na ňu nárok). Čerpaním otcovskej dovolenky po narodení dieťaťa otcovi sa nepriznáva 14 dní pracovného voľna naviac, pretože čerpaním otcovskej dovolenky sa mu skráti o 2 týždne prípadné čerpanie materského.
Ak teda otec túto možnosť využije, štandardné vyplácanie „materskej“, ktoré trvá 28 týždňov, sa mu rozdelí na dve časti:
1. obdobie maximálne 2 týždňov v období 6 týždňov po narodení dieťaťa a
2. obdobie ďalších 26 týždňov pri starostlivosti o jedno dieťa.
S