Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.

Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)

Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.

Ta istá klebeta jedného pochová, iného vynesie do výšin

Sedem osmín každej klebety je logickými argumentami nevyvrátiteľných.

Veta, utrúsená v správnom čase pred správnym človekom je účinnejšia ako krabica semtexu.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.

Kto je úspešný, musí sa vtesnať do šablóny. Neúspešný si môže dovoliť zostať sám sebou.

Tí, čo majú, nikdy nedávajú. Tí, čo dávajú, nikdy nebudú mať.