Novela zákona o pobyte cudzincov
28. 2. 2018
V súvislosti s transpozíciou smernice sa dochádza k novelizácii zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Ustanovenia týkajúce sa už aktuálneho zberu, uchovávania a spracúvania tzv. API údajov budú presunuté z tohto zákona do novej úpravy v zákone o Policajnom zbore. API údaje sú časť údajov o cestujúcich, podskupinou PNR údajov, ktoré Policajný zbor aktuálne zbiera a spracúva na účely predchádzania nelegálnej migrácie a uľahčenia hraničnej kontroly. Policajný zbor aktuálne vyžaduje API údaje iba z príletov z tretích krajín.
Bratislava zažije masívnu opravu ciest za 16 miliónov
16. 2. 2018
V Bratislave dá v tomto roku magistrát opraviť 100 kilometrov komunikácií za 16 miliónov eur. S prácami chce začať v marci na Bajkalskej ulici, a to v úseku od Prístavného mosta po križovatku Bajkalská-Trnavská.
V tomto roku čaká Bratislavu podľa primátora masívna oprava komunikácií. "Spolu s 50 kilometrami z roku 2016 a 50 kilometrami z roku 2017 bude mať hlavné mesto počas troch rokov opravených 200 kilometrov komunikácií," povedal Nesrovnal. Ako spresnil, okrem hlavných ťahov sa budú opravovať aj cesty v každej mestskej časti. V Starom Meste sa opraví napríklad Brnianska a Cintorínska, v Novom Meste Račianska a Odborárska, v Petržalke Panónska, Dolnozemská či Mamateyova, v Rači Pri Vinohradoch a Púchovská, vo Vrakuni Hradská a vo Vajnoroch Roľnícka. Oprava 100 kilometrov komunikácií vyjde na 16 miliónov eur, sedem miliónov dá mesto zo svojho rozpočtu a deväť miliónov eur je z dotácie od štátu. Primátor zároveň deklaroval plán hlavného mesta do konca roka 2021 kompletne vymeniť vozovku na deviatich hlavných bratislavských radiálach a troch spojniciach k týmto cestám.
Mesto v Európe, ktoré sa svet snažil vymazať
1. 2. 2018
Napriek tomu sa zdvihol z popola s hlbokou a vzdornou odpoveďou. Oveľa ďalej na sever od slávnych prítokov fjordu, na okraji hraníc, leží najsevernejšie pobrežné mesto vo Finnmarku (územnosprávna jednotka v severnej časti Nórska).
Hammerfest. Nachádza sa päťsto kilometrov za polárnym kruhom, kde dominuje surová divočina príkrych polostrovov a útesov ako na konci sveta, píše BBC. Miesto, kde mala príroda dlho hlavné slovo. V zime, akoby na základe dekrétu Odina, sa cesty strácajú pod hlbokými vrstvami snehu a keď na oblasť padá polárna tma, od polovice novembra do konca januára je takmer absolútna. Keď sa však vyberiete po opustenej, snehom pokrytej ceste do Hammerfestu, kde žije vyše 10 tisíc obyvateľov, čoskoro prídete na to, že jedno z najsevernejších miest na svete má oveľa horšie problémy, ako je vyrovnávanie sa s teplotami pod nulou. História Hammerfestu je nešťastným príbehom prírodných katastrof, požiarov, rán a vojen, ktoré zahŕňajú časovú líniu od Napoleona až po nacistov. So šťastným koncom. A napriek tomu, že je jednou z najprirodzenejších osád v severnej Európe, moderný vzhľad mesta by vám mohol pripadať skôr zvláštny. Pozriete naň a cítite sa inak ako na iných miestach tohto ďalekého severu.
Prečo chcú ísť Bulhari a Chorváti tak veľmi do eurozóny?
29. 1. 2018
Po tom, čo Bulharsko prevzalo predsedníctvo EÚ, sa dostali aj do našich médií správy, že krajina má záujem vstúpiť do eurozóny. Rád by ich tam privítal aj prezident Európskej Komisie Juncker.
Koncom minulého roka sa zase ozývali podobné hlasy z Chorvátska, ktoré by chcelo prijať euro do sedem-osem rokov. Aktuálne už eurozóna nie je v existenčnom ohrození, členstvo v nej však stále prináša nemalé náklady v podobe financovanie zadlžených krajín. Navyše, nikde nie je napísané, že sa kríza eura nemôže zopakovať. Prečo teda chcú Bulhari a Chorváti do eurozóny aj napriek týmto nákladom a rizikám? Keď do eurozóny vstupovalo Slovensko, tak našou hlavnou motiváciou bolo a) nižšie úročenie; b) stabilnejšia mena, ktorá by okrem iného znížila transakčné náklady pre investorov c) vyšší punc, ktorý poskytujú silnejšie pravidlá eurozóny. Dnes už vieme, že minimálne posledný bod je otázny, keďže z tých pravidiel sa urobil trhací kalendár.
Holandsko chce vytvoriť umelý ostrov s veternou farmou
2. 1. 2018
Radikálny projekt plánuje vybudovanie ostrova, ktorý by slúžil ako rozdeľovač pre obrovskú pobrežnú veternú farmu. Tá by obklopovala umelý ostrov, ktorý chcú Holanďania vybudovať na piesočnom poli Dogger Bank. Nachádza sa 125 kilometrov od východného pobrežia Yorkshiru. Zároveň bola označená ako potenciálne veterná lokalita. Farma by posielala elektrinu cez diaľkový kábel do Spojeného kráľovstva, Holandska, prípadne do Belgicka, Nemecka a Dánska.
Spoločnosť TenneT, holandský ekvivalent britskej spoločnosti National Grid, je veľkým zástancom projektu. Nedávno zdieľala zistenia zo štúdie. Ta uvádza, že by tento plán mohol byť o miliardy eur lacnejší, ako sú konvenčné veterné elektrárne a medzinárodné silové káble. Tento sci-fi návrh je odpoveďou na tlak zo strany priemyslu, ktorý vyžaduje rozvoj veterných elektrární na pobreží. Tie sú totiž vytláčané čoraz ďalej od pobrežia, čo citeľne zvyšuje náklady. Podľa Roba van der Haga, ktorý riadi program pre rozvoj pobrežných veterných rozvodov spoločnosti TenneT, je dôležité, aby sa priemysel aj naďalej snažil znižovať náklady. Keďže každý ďalší kilometer smerom do mora znamená ďalší kilometer drahších káblov, firma je presvedčená, že je potrebné zvoliť nové, neobvyklé riešenie. Umelý ostrov by umožnil úspory z rozsahu, vyššia rýchlosť vetra a káble, ktoré by prevádzali energiu z pobrežných turbín na ostrov, by boli lacnejšie. Aby bolo možné na umelý ostrov umiestniť všetky zariadenia, mal by mať zhruba päť až šesť štvorcových kilometrov, čo je približne pätina veľkosti ostrova Hayling v Lamanšskom prielive.