Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.

Mocní si vždy nájdu dôvod, prečo treba potrestať slabšieho. Nezamieňajte si rovnosť pred zákonom s rovnosťou pred korytom.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

Skryté závady nikdy nezostávajú dlho skryté.

Priatelia prichádzajú a odchádzajú, ale nepriateľov je stále viac a viac.