Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.

Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.

Na tuctového človeka platia tuctové metódy.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Psychiater upokojuje neúspešného podnikateľa: „Vôbec netrpíte komplexom menejcennosti, iba správne hodnotíte svoje schopnosti!“

Sudca: „Slečna, takže vy tvrdíte, že ste prišli do iného stavu na sústredení vášho tanečného suboru a futbalového mužstva. Ďalej tvrdíte, že neviete, kto je otcom. Nechápem, ako je to možné?!“ „Vaša ctihodnosť, keď sa porežete pílou, tak tiež neviete, ktorý zub to bol.“

Synček sa spytuje otecka: „Otec, čo je to civlizácia?“ „Keď si pustíš televízor, aby si sa dozvedel, aké je počasie, namiesto toho, aby si vybehol z chalupy pozrieť sa na oblohu.“

Cena informácie sa mení podľa toho, na ktorej strane kontajnera sa nachádzate.

Kto chce prežiť, musí sa správať ako rímske husi – vedieť, kedy zagágať a kedy držať zobák.

Užitočné informácie treba z človeka vytĺkať, neužitočné ho utlčú.