Murphy radí
Deti naše poklady
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Murphy optimista
Ak niekto nevie nič o ničom, nič to! Ide o jedinca, ktorý je univerzálne použiteľný.
Ak nemáte na to, aby ste v tíme hrali prím, určite máte na to, aby ste ich deprimovali.
Ak ste nestihli vyskočiť, keď vám šéf povedal hop, nič sa nestalo – o chvíľu vám aj tak povie cup.
(Murphyho zákonník)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.
Čím je krajší obal, tým bezcennejšie je vnútro.
(Murphyho zákony v bájkach)
Parkinsonove zákony - V. večer
Kto rozkazuje iným, nepozná nemožné.
Nikdy nedaj najavo svojim nadriadeným, že si lepší ako oni.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)