Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky
22. 12. 2023
Navrhlo sa presunúť pôsobnosť v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť bytovej politiky, je efektívnym usporiadaním presun témy štátom podporovaného nájomného bývania ako čiastkového prvku témy bytovej politiky do gestorstva Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Ustanovilo sa, aby sa Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky staralo o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do pôsobnosti Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a pripravovalo pre Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, zverejňovalo ich a po prerokovaní v pripomienkovom konaní predkladalo vláde Slovenskej republiky.
Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti stavebníctva – pre oblasť verejných prác, stavebnej výroby a stavebných výrobkov a energetickú hospodárnosť budov, ktorá je súčasťou všeobecných technických požiadaviek na stavby. S cieľom dosiahnuť náležitú právnu úpravu v oblasti výstavby a synergických efektov súvisiacich tém presúva sa tvorba legislatívy do pôsobnosti Ministerstva dopravy Slovenskej republiky.
Navrhuje sa presunúť pôsobnosť v oblasti vnútroštátnej implementácie agendy 2030 z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky, v rámci ktorého bude túto pôsobnosť zabezpečovať podpredseda vlády, ktorý neriadi ministerstvo. Ustanovenie § 10 písm. b) sa ďalej upravuje v súvislosti s čl. I novelizačným bodom 23 (§ 24 ods. 3).
K
Zákon o kultúrno-osvetovej činnosti
27. 7. 2015
Nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti nadobudne účinnosť 1. septembra 2015.
Osvetová činnosť na Slovensku má svoje významné miesto v udržiavaní a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry a svojim pôsobením napomáha rozvoj osobnosti človeka a utváranie kultúrneho spôsobu života. Existujúci osvetový systém sa do súčasnej podoby formoval dvesto rokov. V súčasnosti platný osvetový zákon dostatočne nereflektuje prax a túto novú štruktúru vzťahov v oblasti zabezpečovania osvetovej činnosti. Bolo potrebné definovať oblasti pôsobenia, úlohy, povinnosti, verejný záujem pre túto oblasť, jasne stanoviť kompetencie a väzby medzi štátnou, regionálnou a miestnou úrovňou. Vypracovanie nového zákona bolo v záujme rozvoja miestnej a regionálnej kultúry, keďže sieť osvetových zariadení je hybnou silou – centrom regionálnej a miestnej kultúry. Novým zákonom sa zaviedol užšie špecifikovaný pojem kultúrno-osvetová činnosť, ktorý sa bežne používa v súčasnej kultúrno-spoločenskej a výchovno-vzdelávacej praxi. Nový zákon definuje kultúrno-osvetové zariadenia podľa ich územnej pôsobnosti, definuje ich činnosť a určuje povinnosť samosprávneho kraja určiť jedno kultúrno-osvetové zariadenie, ktoré bude vykonávať metodickú podporu všetkým ostatným kultúrno-osvetovým zariadeniam vo svojej územnej pôsobnosti. Nový zákon o kultúrno-osvetovej činnosti taktiež vymedzuje kompetencie a povinnosti jednotlivých článkov v štruktúre podľa ich územnej pôsobnosti. Zavádza sa aj evidencia v oblasti kultúrno-osvetovej činnosti na krajskej a celoslovenskej úrovni. Cieľom vedenia takejto evidencie je mapovanie kultúrno-osvetových zariadení, hvezdární a planetárií a jednotlivcov a kolektívov z oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby, ktorí aktívne participujú na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry.
Výchova a vzdelávanie po zmene zákona
27. 7. 2015
Novela zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon) nadobudne účinnosť 1. septembra 2015, 31. augusta 2015, 1. januára 2016 a 1. septembra 2016.
Novela zákona bola vypracovaná na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií. Umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, a to vzhľadom na ich obsah a štruktúru. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy. V prípade materských škôl bude možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl. Ide tak o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých učebných predmetov.
Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
27. 7. 2015
Poslednou novelou školského zákona dochádza od 1. 9. 2015 k zmenám aj zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Zmeny reagujú na vyvolané potreby aplikačnej praxe, pričom dochádza najmä k úprave menovania riaditeľa školy alebo školského zariadenia.
Novelou zákona sa ďalej upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia. Zriaďovateľovi sa ustanovuje podmienka, že odmietnutie návrhu rady školy na kandidáta na obsadenie funkcie riaditeľa musí byť riadne odôvodnené. Taktiež sa ustanovuje, že výsledok druhého výberového konania, ktoré nasleduje po odmietnutí návrhu rady školy, je pre zriaďovateľa záväzný. Z dôvodu skvalitnenia odborného výkonu školskej inšpekcie sa upravuje kompetencia Štátnej školskej inšpekcie, ktorá sa týka obsahu súhrnných správ vypracúvaných Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, tak že sa v týchto správach budú označovať konkrétne subjekty. Ďalej sa ustanovuje zvýšenie transparentnosti činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj vo vzťahu k nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení.
Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím
27. 7. 2015
Nový zákon bol schválený 25. júna 2015 a začne platiť 1. septembra 2015.
Výbor OSN pre práva dieťaťa v súvislosti s posudzovaním druhej periodickej správy Slovenskej republiky o pokroku v implementácii záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach dieťaťa v roku 2007 odporučil Slovenskej republike, aby vytvorila mechanizmus prijímania a vybavovania sťažností od a v prospech detí, v záujme ochrany práv detí. Výbor OSN pre práva dieťaťa zároveň odporúčal Slovensku urýchliť zriadenie nezávislého orgánu na monitorovanie implementácie Dohovoru o právach dieťaťa, s mandátom prijímať a vyšetrovať sťažnosti detí alebo v mene detí na porušovanie ich práv, ktorý bude spolupracovať s ostatnými príslušnými orgánmi.
Členovia pracovnej skupiny zvažovali rôzne alternatívy riešenia verejnej ochrany práv detí/osôb zdravotne postihnutých. Podstatou činnosti komisárov bude, na rozdiel od ostatných orgánov ochrany práv, špecializovaná verejná ochrana práv – špecializácia o. i. spočíva v tom, že komisár sa v prípade detí bude zaoberať výlučne právami detí a komisár v prípade osôb so zdravotným postihnutím výlučne právami tejto skupiny uznanými v dohovoroch OSN. (vrátane práv, ktoré okrem príslušných dohovorov vymedzuje aj Ústava SR). Právna úprava utvára podmienky na nezávislé pôsobenie komisárov (oddelený výkon oprávnení od iných orgánov s kompetenciami v oblasti ľudských práv, voľba Národnou radou Slovenskej republiky, nezlučiteľnosť funkcií, financovanie prostredníctvom dotácie). Zákon rieši aj otázku akceptácie komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára (kandidáta) ešte pred jeho voľbou.