Murphy radí
Nebo je v nebi
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Na človeka, čo sa vždy mýli, sa možno vždy spoľahnúť.
Čím ťažšie dokážete obhájiť svoje daňové priznanie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si vás daňový úrad vyberie na kontrolu.
Vždy buď pripravený na najhoršie. Ak to príde, nájde ťa pripraveného, ak nepríde, budeš príjemne prekvapený.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy a byrokrati
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.
Základný zákon byrokracie hovorí, že: Čo nie je na papieri, to neexistuje.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život je smiešny
Prosím ťa, ako to chodíš? Zarábaš ohromné peniaze a nosíš takéto ohromné peniaze a nosíš takéto hrozné nohavice.“ Taktika, taktika, priateľko! Žena mi povedala, že ak si tie nohavice oblečiem, nikam so mnou nepôjde!“
Hovorí sudca obžalovanému: „Zdá sa, že máte ďaleko vyššiu inteligenciu, ako býva u mužov z vášho prostredia obvyklé.“ „Nebyť pod prísahou, tak by som vám vrátil váš kompliment,“ ospravedlňuje sa obžalovaný.
Sudca vojde do sály, buchne kladivkom a oznamuje: „Skôr ako začneme, musím vám povedať jednu vec. Obhajoba mi zaplatila 5 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Obžaloba mi zaplatila 3 000 €, aby som rozhodol v jej prospech. Aby bol proces spravodlivý, vraciam obhajobe 2 000 €.
(Myšlienky bez cla)