Murphy radí
Zákony odkladania
Nikdy sa nedá vedieť, aká hlboká je mláka, až kým do nej nevstúpime.
Celkové množstvo inteligencie na našej planéte je konštantné, napriek tomu, že počet obyvateľov stále rastie.
Počet hypotéz, ktorými možno vysvetliť jeden javy, je nekonečný.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Kolíska práva
Dohovor je súhlas a dohoda dvoch strán.
Z klamstva sa nemôže stať pravda.
Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.
(Myšlienky bez cla)
O márnom hľadaní - III. večer
Očakávaná užitočnosť vecí je nepriamoúmerná jej skutočnej užitočnosti.
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Ak veci opatruješ, vieš kde sú, ale nikdy ich nebudeš naozaj potrebovať. Ak veci neopatruješ, budeš ich určite potrebovať, ale nebudeš vedieť kde sú.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Nevytesané pravdy - I. večer
Ak na tom nezáleží, tak na tom naozaj nezáleží.
Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Dobrá rada stojí groš
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)