Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Problémy a úlohy vždy prichádzajú v zhlukoch, peniaze nikdy.
Nechoďte hlavou proti múru! Postavte sa vždy tak, aby si ju otrieskali iní.
Peklo, to sú ostatní ľudia.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Ak riešenie problému vyžaduje zvolanie väčšieho počtu porád, potom sa tieto porady nakoniec stanú dôležitejšími, ako problém.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho zákonník
Získať majetok je oveľa ťažšie, ako si to žobrák predstavuje.
Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.
Ak človek nechá majetok bez dozoru, pôjde to s ním od desiatich k piatim.
(Murphyho zrnká II)
Mnoho je na svete mocného...
Ak dokážem dobre vychádzať so zlou ženou, je pre mňa hračkou vychádzať dobre s ostatnými ľuďmi. (Sokrates)
Šťastný je ten, komu bolo aj v starobe dopriate ísť za múdrosťou a správnym úsudkom. (Platón)
Čo si sám zaviníš, to ťa bolí najviac. (Heliodoros)
(Myšlienky bez cla)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)