Murphy radí
Človek očami klasikov
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.
(Myšlienky bez cla)
Typy ľudí - VI. večer
Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.
Ak riešenie problému vyžaduje zvolanie väčšieho počtu porád, potom sa tieto porady nakoniec stanú dôležitejšími, ako problém.
Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho múdre pravdy
Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.
História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Človek a byrokracia
Dve tretiny zemského povrchu boli pokryté vodou, zvyšok úradmi. Plocha zaliata vodou sa ale neustále zmenšuje.
Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.
Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)