To, čo by teoreticky malo byť nemenné sa v praxi ukáže byť premenné.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Ľahšie je zmeniť výzor sto ľudí ako povahu jedného z nich.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.

Keď má človek toľko roboty, že nemá čas na radosti života, vtedy sa stáva naozajstným úbožiakom.

Hlúposť je takmer všemocnou silou.