Národný zdravotnícky informačný systém
10. 1. 2024
Cieľom novelizácie zákona, ktorým sa mení a zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je precizovať existujúce ustanovenia zákona.
Právna úprava rieši uzatváranie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti elektronickou formou. Potreba uvedených úprav vychádza najmä z toho, že v čase prijímania pôvodného znenia zákona neboli predkladateľovi zákona známe viaceré potencionálne zákonné prekážky, ktoré je potrebné dodatočne upraviť aby aj naďalej mohlo dochádzať k uzatvoreniu dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti aj v papierovej forme a neboli tak dotknuté práva na zdravotnú starostlivosť.
Prijatie zákona nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať vplyv na limit verejných výdavkov, nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani na životné prostredie, nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana a nebude mať vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
K
Lievik na hraniciach s Ukrajinou rozšíria
25. 9. 2019
Jediný cestný hraničný priechod s Ukrajinou, ktorý má kapacity aj pre nákladnú dopravu, má dostať finančnú injekciu od štátu vo výške 6,4 milióna eur. Rozšírenie colnice vo Vyšnom Nemeckom zrýchli dopravu.
Dlhé rady áut a kamiónov, čakanie desiatky minút a odpadky. Sťažujú sa na to vodiči aj obyvatelia prihraničnej obce Vyšné Nemecké. V roku 2020 by sa však táto situácia mohla zmeniť. Ministerstvo financií totiž podalo návrh na rozšírenie a rekonštrukciu cezhraničného priechodu na Ukrajinu. Dôvodom má byť list ministerky vnútra Denisy Sakovej, v ktorom sa uvádza, že v poslednom období došlo k masívnemu nárastu cestujúcich na slovensko-ukrajinskej hranici.
Environmentálna trestná činnosť
16. 9. 2019
V rámci záverov pracovných rokovaní skupiny expertov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na riešenie nepriaznivej situácie v oblasti environmentálnej trestnej činnosti bolo rozhodnuté, že jedným z akútnych opatrení bude vytvorenie regionálnych útvarov Policajného zboru určených na riešenie environmentálnej trestnej činnosti.
Táto úloha vyplýva aj zo záväzku vlády Slovenskej republiky v znení „Zmeny v oblasti environmentálnej kriminality, ktoré vláda aj s podporou Európskej únie v posledných rokoch implementovala, sa osvedčili a naďalej bude pokračovať v zefektívňovaní nastaveného systému opatrení na predchádzanie a účinné postihovanie environmentálnej trestnej činnosti. Ďalej vláda podporí vytvorenie regionálnych štruktúr expertov v oblasti environmentálnej kriminality, uvedomujúc si rastúce množstvo CBRN útokov a neustále sa zvyšujúcu náročnosť ich odhalenia.“ a z toho vyplývajúcej úlohy č. 43 z opatrenia ministra vnútra SR č.64/2016 o vydaní rozpracovania Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na podmienky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na obdobie rokov 2016 – 2020 v znení „Vytvoriť regionálne štruktúry expertov v oblasti trestnej činnosti týkajúcej sa nebezpečných materiálov a v oblasti environmentálnej trestnej činnosti s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti práva v oblasti ochrany životného prostredia, posilnenia kontrolných mechanizmov a dosiahnutia priaznivého stavu v tejto oblasti.“
Z vyššie uvedených dôvodov bol Prezídiom Policajného zboru spracovaný návrh organizačnej zmeny, ktorý reflektoval na všetky zistené dôvody aktuálneho nepriaznivého stavu v tejto oblasti bezpečnosti. Najvážnejším problémom sa ukázala kvalita činnosti Policajného zboru pri odhaľovaní a dokumentovaní environmentálnej trestnej činnosti, čo vo svojich dokumentoch opakovane konštatovala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Veľmi vážna situácia je najmä v kvalite skráteného vyšetrovania, ktoré vykonávajú poverení príslušníci Policajného zboru. Novela zákona účinná od 1. 8. 2019 preto obsahuje zásadnú zmenu vo vecnej príslušnosti na vykonávanie skráteného vyšetrovania trestných činov proti životnému prostrediu, ktoré by zmysle uvedeného návrhu vykonávali len vyšetrovatelia Policajného zboru, ktorí budú špecialistami na túto problematiku.
Hosťujúci sudca
14. 8. 2019
Samotné zavedenie inštitútu hosťujúceho sudcu si vyžaduje systémové zmeny v zákonnej úprave aj iných existujúcich inštitútov, a to napríklad určovanie voľných miest sudcov, obsadzovania týchto miest výberovým konaním, hodnotenie sudcu alebo prideľovanie vecí sudcom.
Okrem toho zavedenie hosťujúcich sudcov vyvoláva potrebu upraviť obdobné inštitúty ako dočasné pridelenie sudcu a stáž sudcu tak, aby právna úprava upravila jednoznačnú prioritu ich využívania po zavedení hosťujúcich sudcov pri riešení mimoriadnych situácií na súdoch týkajúcich sa najmä personálneho obsadenia súdov pri dočasnej absencii zákonného sudcu.
Na účely zavedenia inštitútu hosťujúceho sudcu je z legislatívno-technického hľadiska potrebné vykonať novelizáciu niekoľkých zákonov. Základným a nosným zákonom je zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa vykonajú zmeny a doplnenia týkajúce sa statusu hosťujúceho sudcu a súvisiacich inštitútov. Ďalej sa vykoná súvisiaca novela zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom upraviť rozhodovanie Súdnej rady Slovenskej republiky o obsadení voľného miesta hosťujúceho sudcu. Poslednou zmenou je zmena zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej účelom je upraviť organizačné otázky súvisiace s inštitútom hosťujúceho sudcu. Všetky navrhované zmeny a doplnenia sú detailne popísané v osobitnej časti dôvodovej správy.
Lietajúci sudca
8. 8. 2019
Lietajúci sudca je sudca s osobitným statusom, pričom táto osobitosť spočíva v jednoduchšej možnosti zmeniť tomuto sudcovi miesto výkonu funkcie, a to podľa potreby pri riešení nedostatočných personálnych kapacít súdov, ktorých príčiny majú dočasný charakter.
Tu treba mať na zreteli, že postavenie sudcov má svoje špecifiká vo všetkých ústavných poriadkoch, pričom spoločnou črtou sú osobitné podmienky pre zmenu miesta výkonu funkcie sudcu spravidla riešené priamo ústavnými normami rešpektujúc pri tom medzinárodne uznávané štandardy sudcovskej nezávislosti. Miera mobility sudcu sa vždy odvíja od ústavných noriem s tým, že od štátu k štátu sa táto miera mení. Nie je tomu inak ani v prípade Slovenskej republiky, ktorej ústavný poriadok pristupuje k problematike nepreložiteľnosti sudcu pomerne konzervatívnym spôsobom. Novela zákona tieto ústavné štandardy rešpektuje a vychádza z ústavných noriem upravujúcich status sudcu.
Od právnej úpravy sa očakáva pozitívny prínos pre zabezpečenie riadneho chodu súdov s ohľadom na plynulosť súdneho rozhodovania tak, aby nedošlo k zníženiu miery vybavovania nápadu došlého na súd. Je legitímnym očakávaním občanov, aby štát vytváral podmienky pre naplnenie ústavou garantovaných práv – v tomto
prípade práva na súdnu ochranu. Je preto namieste prijímanie takých opatrení, ktoré zabezpečia, aby ústavné práva doznali naplnenia svojho zmyslu. Predkladateľ má za to, že inštitút hosťujúceho sudcu – ako nazýva zákona „lietajúceho sudcu“ – je normatívnym opatrením, ktoré spĺňa túto požiadavku.