12. 5. 2025
NAJNOVŠIE

Zaujímavosti

Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

O manželstve a veciach s tým súvisiacich

Ak sa veci nepokazili samy a ak sa dokonca nepokazili ani vaším pričinením, nič to. Vždy sa nájde niekto, kto im s tým pomôže.

Keď sa manželka naučí chápať manžela, prestane ho počúvať.

Svadobná košeľa darovaná nevestou je vám priveľká, zato manželský chomút vás škrtí na krku.

(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer

Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Čím drahšia je realizácia plánu, tým menšia je šanca ho zastaviť - a to aj vtedy, ak dodatočne vyjde najavo, že je nepotrebný.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť

Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)

Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...

Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“

(Zrnká úsmevu)
Deti naše poklady

Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!

Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)

Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot

(Zrnká úsmevu)

Najviac Slovákov stále dovolenkuje v Chorvátsku

12. 8. 2018 Jadranské more je stále „slovenským“. Počas posledných dvoch júlových týždňov, ktoré sú najsilnejším dovolenkovým termínom, navštívilo Chorvátsko vyše 151-tisíc Slovákov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Market Locator. Ten analyzoval zahraničné cesty na vzorke vyše 2,9 milióna ľudí.
Štatistiky ukazujú, že síce do Chorvátska vycestovalo najviac Slovákov, nárast ich počtu oproti vlaňajšku bol minimálny. Stále je to však viac ako dvojnásobok v porovnaní s druhým Talianskom. Takmer totožný počet Slovákov zavítal do Francúzska, ktoré je počas tohtoročného leta treťou najnavštevovanejšou prímorskou krajinou. V tesnom závese nasleduje Grécko.
(Zdroj: hnonline.sk)

S appkou pre nevidiacich bodujú doma i v Európe

31. 7. 2018 Na planéte je dvakrát viac telefónov než ľudí. Len inteligentných mobilov sa vlani predalo vo svete stovky miliónov. Na Slovensku vlastnia smartfón dve tretiny našincov. Aj keď sú inteligentné telefóny neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života, nie každý môže využívať ich výhody. A to sa snažia zmeniť slovenskí programátori, ktorí vyvinuli aplikáciu, vďaka ktorej môžu smartfón používať aj nevidiaci.
Keď pred pár rokmi začali smarfóny vytláčať z trhu klasické tlačidlové telefóny, nezisková organizácia Stopka prišla s myšlienkou, že vyvinie aplikáciu Corvus. Neziskovka organizuje rôzne vzdelávacie aktivity pre širokú verejnosť a zároveň zamestnáva sociálnych pracovníkov, učiteľov aj programátorov so zrakovým postihnutím. „Koncom roku 2012 sa prestali vyrábať dobré prístupné telefóny s klasickou klávesnicou a s hlasovým výstupom. Museli sme teda začať riešiť, akým spôsobom budeme komunikovať,“ vysvetľuje zakladateľ spoločnosti Roman Martinovič. Produkt najprv vznikol len pre zamestnancov chránenej dielne. Postupne sa však ukázalo, že by mohol zaujať aj iných ľudí so zrakovým postihnutím. Program začali vyvíjať v apríli 2013 a jeho prvá oficiálna verzia vyšla o dva roky neskôr. Ako hovorí Martinovič, aj samotní ľudia, ktorí aplikáciu vyvíjali, ju vo vlastnom živote nutne potrebovali. Celý tím Corvusu má zrakové postihnutie. Práve to im umožňuje doladiť program tak, aby bol zrakovo postihnutým naozaj nápomocný pri každodennom fungovaní. „Z vlastnej skúsenosti vieme, aké problémy riešia naši zákazníci. Rozhodli sme sa preto, že program nebude len na telefonovanie a esemeskovanie, ale pokúsime sa zo smartfónu spraviť multifunkčnú pomôcku,“ dodal.
(Zdroj: hnonline.sk)

Nový zákon o rybárstve

17. 7. 2018 Nový zákon oproti predchádzajúcej právnej úprave predstavuje kvalitatívne lepšiu právnu normu, zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom, záujmom Slovenskej republiky a spoločenských záujmov na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Cieľom zákona je nie len spresnenie niektorých existujúcich pojmov, ale predovšetkým doplnenie nových pojmov do príslušného ustanovenia, ktorých absencia taktiež spôsobovala v praxi nemalé komplikácie. Významným posunom oproti súčasnému právnemu stavu je zavedenie sankčného postihu za neoprávnené nakladanie s výkonom rybárskeho práva a tiež ustanovenia týkajúceho sa účelového rybárskeho hospodárenia v rybárskych revíroch, „lovných“ revírov s výskytom rýb s presahujúcimi limitnými hodnotami ťažkých kovov v súvislosti s ochranou zdravia a obyvateľstva a rybárskych pretekov, ako športovej rybárskej činnosti. Nový zákon venuje významnú časť ustanovení ochrane rýb a rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s pretrvávajúcim problémom trestného činu pytliactva, ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku a často i ďalších rozsiahlych materiálnych výhod. V týchto súvislostiach podstatne širšie vymedzuje kompetencie rybárskej stráže, ako verejného činiteľa, ale aj podmienky, za akých je možné sa o ustanovenie za člena rybárskej stráže uchádzať. Dôležité zmeny nastali aj v rámci ustanovenia týkajúceho sa zakázaných spôsoboch lovu a to predovšetkým v súvislosti s plnením vedecko-výskumných úloh a prieskumných úloh držiteľmi osobitných povolení na rybolov a taktiež ustanovení upravujúcich zákazy na pstruhových, lipňových a kaprových vodách.

Slovensko je zamorené tisíckami čiernych skládok

13. 7. 2018 Slovensko má na konte nelichotivé prvenstvo. Je ním najvyšší počet „čiernych“ skládok v Európskej únii. Podľa odhadu portálu TrashOut je ich približne päťtisíc.
Okrem škodlivých dosahov na životné prostredie však nelegálne „smetiská“ taktiež zasahujú do rozpočtov miest a obcí – práve tie sú totiž zodpovedné za ich odstraňovanie. Štát sa zhoršovaniu situácie snaží zabrániť dotáciami z eurofondov aj sprísňovaním postihov, názory na riešenie problému sa však medzi odborníkmi líšia. Nelegálne skládky sú problémom, ktorý netrápi len Slovensko, ale celú Európu. Ich presný počet sa však zistiť nedá – ide o podobnú situáciu ako pri monitorovaní daňových podvodov. Vie sa len o tých „odhalených“. Portál TrashOut zhromažďuje informácie o zaregistrovaných skládkach po celom svete. Len u nás je ich aktuálne 4 898, z toho iba necelých 15 percent bolo od nahlásenia aj vyčistených. Najviac sa na Slovensku protizákonne vyhadzuje odpad v Bratislavskom kraji – až štvrtina celkového počtu.
(Zdroj: hnonline.sk)

Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov

11. 7. 2018 Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru.
Slovensko bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009. Ešte predtým však pristúpilo k zafixovaniu, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do polky januára 2009 potom ešte bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko. Dá sa po dekáde vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.
Slováci však zavedenie eura vnímajú nejednoznačne. Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 percent Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia od 18 do 29 rokov a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina nad 61 rokov. Za hlavné výhody eura považujú Slováci cestovanie bez nutnosti zmenenia peňazí a jednoduchú orientáciu v cenách. Za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká, medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.
(Zdroj: hnonline.sk)
< Predchádzajúce články Zoznam článkov Nasledujúce články >
Vyhľadávanie :
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Pankrác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner