Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je v oblasti služieb a poľnohospodárstva
26. 8. 2024
Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je na Slovensku v oblasti služieb či poľnohospodárstve. Dôvodom je nedostatok vhodných pracovných miest aj veľký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. TASR o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
"Fenomén prekvalifikovanosti je najčastejší u absolventov študijných odborov v oblasti služieb, poľnohospodárstva, veteriny a sociálnych vied, obchodu a práva. Naopak, najmenej prekvalifikovaných pracovníkov bolo v prírodných vedách, vzdelávaní, zdravotníctve, inžinierstve, manufaktúre a staviteľstve," uviedol rezort práce.
Na Slovensku bolo minulý rok 22,7 percenta prekvalifikovaných zamestnancov. Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Pracovníci tak môžu uprednostniť zamestnanie v mieste svojho bydliska namiesto dochádzania za prácou.
Ďalšou príčinou môže byť spoločenský tlak na dokončenie druhého stupňa vysokej školy. Bakalárske vzdelanie nie je podľa ministerstva práce na Slovensku veľmi populárne, keďže nemusí dostatočne pripraviť absolventov na trh práce. Riešenie vidí rezort v lepšom zameraní bakalárskych odborov, ktoré by rovnako dobre pripravili študentov do zamestnania ako tie magisterské. Zároveň odbory s užším zameraním môžu mať nižšiu mieru prekvalifikovanosti, keďže študenti sú lepšie informovaní o ich význame na trhu práce.
Na tom, že je na Slovensku veľké množstvo prekvalifikovaných ľudí, sa zhodli aj viacerí zástupcovia zamestnávateľov. Problém vidia najmä pri absolventoch vysokých škôl, ktorí si po vyštudovaní nemôžu nájsť prácu v odbore. V takom prípade sa musia často zamestnať na pozíciách, ktoré vysokú školu vôbec nevyžadujú. Štátu podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza vznikajú vysoké náklady nielen s financovaním štúdia, ale aj rekvalifikáciami, teda preškoleniami týchto absolventov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podniky sa klesajúci dopyt po jedle snažia vyriešiť špeciálnymi ponukami
10. 8. 2009
Kríza doľahla naplno na reštaurácie a pohostinstvá. Nad každým zarobeným eurom ľudia premýšľajú viac a obed či večeru v reštaurácii nahrádzajú čoraz viac domácou stravou.
Najmä pred výplatami
cítime pokles záujmu. Menej sa kupujú zákusky, viac idú hlavné jedlá a menu.
Podľa jednej z agentúr pre prieskum trhu ľudia v čase krízy uprednostnia
kvalitnejšie prostredie pred menej kvalitným a ochotnejší personál pred
menej zdvorilým.
Krízu v
stravovaní riešia podnikatelia rôzne. Niektorí vytvorili špeciálne
„krízové" menu, ktoré má nižšiu cenu
a skromnejší obsah. Iní k cene nápoja
prirátavajú nejakú službu či produkt
navyše. Niekde zase pri kúpe jedného tovaru druhý tovar dávajú zadarmo.
Pokles
dopytu po reštauračných službách signalizoval Zväz hotelov a reštaurácií ešte v
čase, keď Štatistický úrad vykazoval zelené čísla. Po zlej zimnej sezóne o nič lepšia nie je ani
letná sezóna. Tá sa síce ešte neskončila, ale výsledky pravdepodobne nebudú lichotivé.
Mnohé
zariadenia na pokles dopytu zareagovali poklesom cien, aj keď ceny vstupov sa
neznižovali.
Reštauračné
služby nie sú pritom tie, ktoré by na Slovensku vytvárali veľké zisky. Nezostáva im nič iné, pretože vláda nereaguje, nepomáha a necháva
všetku ťažobu krízovej doby na prevádzkovateľoch. Jeden z analytikov obchodu však tvrdí, že pomoc vlády
podnikateľom je v tejto situácii nezmyslom.
Biskupi chcú upraviť počet hodín náboženstva na školách
7. 8. 2009
Konferencia biskupov Slovenska upozorňuje, že jedna hodina náboženstva za dva týždne veriacim školákom nestačí.
Počet hodín náboženstva skresala vlani nová školská reforma základných
a stredných škôl. Biskupi stále čakajú na rozhodnutie ministra školstva. Tvrdia,
že zvyšovanie hodín nechcú, chcú len dosiahnuť pôvodný stav. Naposledy
túto tému opäť otvorili na spoločnom obede s premiérom v júli.
Hovorca
Konferencie biskupov argumentuje hlavne tým, že zmluva so Svätou stolicou
jednoducho neumožňuje takéto redukovanie. Dodal, že dotácia sa má vrátiť tam,
kde bola čiže počet hodín by sa nemal znižovať.
Hovorca dodal,
že je to stále nedoriešená vec, na ktorú bolo opäť treba upozorniť.
Predajca röntgenoval svoj syr
6. 8. 2009
Švajčiarske syry majú síce obsahovať diery, ale nie kúsky kovu. Ten sa nešťastnou náhodou dostal do jedného z nich.
Jeden z predajcov stratil pružinku a keďže tušil, že sa
ocitla v jednom z bochníkov drahých syrov, ktoré plánoval predať,
bezpečnostná ochrana letiska mu umožnila skontrolovať si sedem bochníkov syra.
Využil k tomu röntgenový prístroj, ktorý
má normálne za úlohu presvecovať batožinu cestujúcich. Pružinka sa na monitore
bezpečnostnej kontroly objavila, výrobca ju z produktu odstránil
a vďaka letisku tak zachránil dennú produkciu svojej poľnohospodárskej
farmy.
Svoj status obhájila zatiaľ len košická Univerzita veterinárneho lekárstva
4. 8. 2009
Jediná univerzita, ktorá už vie, ako v zápase s podmienkami Akreditačnej komisie obstála, je Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach.
Na to, že jej zostávajú všetky
práva univerzity, dostala už aj potvrdenie
od ministra školstva. Iné školy od ministra ešte nedostali
školy ani kladné, ani záporné hodnotenie.
Akreditačná komisia zhodnotila zatiaľ
16 vysokých škôl zo sledovaných 27. V nasledujúcom školskom roku (2010/2011) bude
hodnotených šesť súkromných vysokých
škôl. Posledné zasadnutia komisie budú
19. - 21. augusta.
Vzdelávacej ustanovizni na
základe kritérií môže byť priznaný titul univerzita, alebo vysoká škola, alebo
odborná vysoká škola.
Na základe kritérií môže byť
vzdelávacej ustanovizni priznaný titul univerzita, alebo vysoká škola, alebo
odborná vysoká škola.
Podľa podpredsedu Akreditačnej
komisie je predčasné hodnotiť, ktoré školy prídu či neprídu o status univerzitných
škôl.
Komplexná akreditácia sa tento
rok koná po prvý raz. Preto je ťažké súdiť, či sa vysoké školy zlepšili alebo
zhoršili.
Pri komplexnej akreditácii sa posudzuje vedecko-výskumná činnosť, publikačná činnosť, sleduje výchova doktorandov, počet študentov na učiteľa, financie, granty,
ktoré boli čerpané a podobne. Jednou z
hlavných vecí, ktorú AK sleduje, sú
garanti, či má škola svojich učiteľov na plný úväzok alebo fiktívnych dodal podpredseda komisie.
Škola, ktorá príde o štatút
univerzity, má rok na polepšenie. Do roka daný problém musí odstrániť. Ak sa
tak nestane, škola stratí akreditácie a právo habilitovať a inaugurovať.
Škola okrem iného prichádza aj o časť finančných prostriedkov.
Od akademického roka 2010/2011
bude platiť nové členenie. Na základe výsledkov akreditácií by sa školy mali
rozdeliť na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné
vysoké školy.