Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je v oblasti služieb a poľnohospodárstva
26. 8. 2024
Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Najviac prekvalifikovaných zamestnancov je na Slovensku v oblasti služieb či poľnohospodárstve. Dôvodom je nedostatok vhodných pracovných miest aj veľký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. TASR o tom informovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
"Fenomén prekvalifikovanosti je najčastejší u absolventov študijných odborov v oblasti služieb, poľnohospodárstva, veteriny a sociálnych vied, obchodu a práva. Naopak, najmenej prekvalifikovaných pracovníkov bolo v prírodných vedách, vzdelávaní, zdravotníctve, inžinierstve, manufaktúre a staviteľstve," uviedol rezort práce.
Na Slovensku bolo minulý rok 22,7 percenta prekvalifikovaných zamestnancov. Jedným z dôvodov prekvalifikovanosti môže byť podľa rezortu práce nedostatok pracovných miest, ktoré vyžadujú vysokoškolské vzdelanie v niektorých regiónoch. Pracovníci tak môžu uprednostniť zamestnanie v mieste svojho bydliska namiesto dochádzania za prácou.
Ďalšou príčinou môže byť spoločenský tlak na dokončenie druhého stupňa vysokej školy. Bakalárske vzdelanie nie je podľa ministerstva práce na Slovensku veľmi populárne, keďže nemusí dostatočne pripraviť absolventov na trh práce. Riešenie vidí rezort v lepšom zameraní bakalárskych odborov, ktoré by rovnako dobre pripravili študentov do zamestnania ako tie magisterské. Zároveň odbory s užším zameraním môžu mať nižšiu mieru prekvalifikovanosti, keďže študenti sú lepšie informovaní o ich význame na trhu práce.
Na tom, že je na Slovensku veľké množstvo prekvalifikovaných ľudí, sa zhodli aj viacerí zástupcovia zamestnávateľov. Problém vidia najmä pri absolventoch vysokých škôl, ktorí si po vyštudovaní nemôžu nájsť prácu v odbore. V takom prípade sa musia často zamestnať na pozíciách, ktoré vysokú školu vôbec nevyžadujú. Štátu podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza vznikajú vysoké náklady nielen s financovaním štúdia, ale aj rekvalifikáciami, teda preškoleniami týchto absolventov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Bratislavský satelit dostane veľké nákupné centrum
2. 9. 2022
Traduje sa to medzi ľuďmi a je to pravda: Bratislava má veľa nákupných centier. Potvrdzujú to štatistiky investičnej spoločnosti Colliers, podľa ktorých naša metropola má 822 štvorcových metrov obchodných stredísk na tisíc obyvateľov. Umiestňuje ju to na prvej priečke v Európe spolu s estónskym hlavným mestom Tallinn.
Nezaostávajú ani satelity. Dôkazom je projekt, ktorý developer ARDIS ZH práve predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Centrum má vyrásť na severe obce Bernolákovo – približne 20 kilometrov severovýchodne od Bratislavy – a bude mať rozlohu 19,5 tisíca štvorcových metrov. Na ilustráciu, najväčšie nákupné centrum na Slovensku, Avion Shopping Park, ich má 103-tisíc.
V
Zmeny vysokoškolského zákona
26. 8. 2022
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
Realizuje sa na základe zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2003. Uvedená právna norma bola v priebehu nasledujúcich rokov viackrát novelizovaná.
Zákon č. 137/2022 Z. z. od 25. 4. 2022 však priniesol do jeho legislatívneho znenia zásadné zmeny.
Podľa jeho znenia vysoké školy umožňujú študentom aktívne sa podieľať na činnostiach a riadení vysokej školy a jej súčasti, najmä ak ide o zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania, organizáciu štúdia a rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov. Verejné vysoké školy sa môžu rozdeliť len na viaceré vysoké školy, zlúčiť sa alebo splynúť môžu len s inou vysokou školou.
Orgány verejnej vysokej školy sú orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a ďalšie orgány verejnej vysokej školy. Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú: akademický senát verejnej vysokej školy, rektor, vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada a disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov. Ďalšími orgánmi verejnej vysokej školy sú kvestor a správna rada verejnej vysokej školy. Verejná vysoká škola môže ako ďalší orgán verejnej vysokej školy zriadiť aj orgán na plnenie úloh v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a iné orgány.
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy. Má najmenej 15 a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, v akademickom senáte verejnej vysokej školy má zastúpenie každá fakulta.
K
Dôkazy svedka v správnom konaní
26. 8. 2022
Procesný priebeh uplatnenia nároku svedka na náhradu trov správneho konania správny poriadok nekonkretizuje, pri uplatnení nároku by však svedok mal predložiť všetky dôkazy, ktorými odôvodňuje svoje tvrdenia.
Pod dôkazmi rozumieme napríklad o lístok z dopravného prostriedku, faktúru z hotela alebo iného ubytovacieho zariadenia, doklad preukazujúci výšku ušlej mzdy a iné podklady, ktoré preukazujú výdavky svedka.
K
Počítanie lehôt v správnom konaní
22. 8. 2022
Pre počítanie 3 dňovej lehoty primerane platí § 27 ods. 2 až 4 správneho poriadku.
Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 správneho poriadku alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak v danom prípade.
Pretože § 31 ods. 3 správneho poriadku výslovne nekonštatuje, že zmeškanie uvedenej 3 dňovej lehoty svedkom nemožno odpustiť, je možné, aby svedok, ktorý túto lehotu zmeškal, požiadal správny orgán o odpustenie jej zmeškania, pričom podľa § 28 správneho poriadku platí, že:
• správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok,
• zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok,
• proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.
Pojem „závažné dôvody“ pritom správny poriadok ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje a preto je na zvážení správneho orgánu, či dôvody zmeškania lehoty svedkovi uzná v danom prípade.
K