Blázon si viac cení šaty ako cnosti.

Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.

Cudzie nežiadaj a svoje neopusť.

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Vec, ktorá je v pokoji, je určite na zlom mieste.

Vec, ktorá je v pohybe, sa určite pohybuje zlým smerom.

Každá akcia vyvolá rovnako silnú reakciu. Priama akcia vyvolá priamu reakciu.

To, že ide o život, človek pozná vždy až vtedy, keď už je neskoro.

Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Nech budete robiť čokoľvek, aj tak sa najhoršia možná konštelácia raz musí vyskytnúť.