Na čo si dať pozor pri kúpe jazdeného auta?
28. 7. 2023
Väčšina Slovákov si nemôže dovoliť kúpiť nové auto, ktoré aj tak stráca približne tretinu, až dve pätiny svojej hodnoty už po opustení showroomu. Riešením je kúpa jazdeného vozidla. Aj tu však platia určité pravidlá. Pri kúpe „jazdenky“ na ulici alebo z malého autobazáru treba byť ostražitý. Nemálo menších súkromných predajcov totiž ponúka auto cez inzerát po tom, ako s ním neuspeli u profesionálnych predajcov, ktorí ich vozidlo odmietli pre nejaký vážny problém, či už technický alebo právny. Odborníci tiež varujú pred nákupom automobilov z dovozu. Dovezené ojazdené autá totiž bývajú najčastejšie predmetom rôznych podvodov.
Pozor na kúpu jazdeného auta cez inzerát
Množstvo ľudí nie na tom po koronakríze ekonomicky najlepšie a niektorí v predstave rýchlo získaných peňazí predávajú svoje auto aj so skrytými vadami, na internete dokonca inzerujú aj neexistujúce vozidlá. Na rôznych stránkach každoročne pribudnú desaťtisíce inzerátov s ponukou jazdených vozidiel. Pri takomto množstve sa medzi nimi nájdu aj podvodné ponuky, kedy sa snažia prostredníctvom falošného inzerátu na predaj vozidla, ktoré nie je technicky alebo právne v poriadku, vylákať od ľudí peniaze. „Trend falošných inzerátov ponúkajúcich automobily stále pokračuje. Neustále sa nájdu dôverčiví ľudia, ktorí aj napriek množstvu informácií a varovaní podvodníkom naletia. Títo podvodníci sú schopní zaslať prípadnému záujemcovi aj scan falošných dokladov, tvoria si webové stránky, falošné profily na sociálnych sieťach a to všetko len preto, aby pôsobili dôveryhodne,“ približuje Lukáš Svačina, regionálny manažér predaja spoločnosti AAA AUTO.
B
(Zdroj: spravy.sk)
Banky menia cenníky
1. 3. 2010
Klienti štyroch bánk (VÚB, UniCredit Bank, OTP Banky a mBank) by sa mali tento mesiac pozrieť pozornejšie ako inokedy na výpis z účtu. Tieto banky majú od 1. marca nové cenníky, niektoré aj s novými poplatkami.
VÚB aktualizovala svoj cenník , ktorý naposledy menila v roku 2007. Upravila ceny bežných účtov, pre klientov zatraktívnila produkty vo Flexiúčte a tiež vernostný program k tomuto účtu. Ceny sú upravené väčšinou na celé eurá, niekedy smerom nahor, inokedy nadol. Napríklad najlacnejší flexiúčet bude po novom stáť 1 €, oproti 1,23 €, ktoré si banka účtova vo februári. Bežný účet, ktorý vo februári stál 1,63 €, bude stáť 2 €. Tretia úroveň balíčka, ktorú využíva najviac klientov, sa zvýšila z 2,89 na 3,50 €. Ďalšie dve úrovne balíčka zlúčila VÚB do jednej, v cene 5 €. Klient za viac peňazí dostane aj viac služieb. Zvýšil sa počet bezplatných transakcií (výberov z bankomatu VÚB z 2 na 4, počet platieb kartou zo 4 na 6, počet trvalých príkazov a povolení na inkaso z 3 na 6). V ponuke má VÚB aj ďalšie zvýhodnenia.
OTP Banka podobne ako VÚB upravovala poplatky týkajúce sa balíčkov služieb. Klienti pri všetkých štyroch balíčkoch služieb od marca zaplatia o niečo viac. Služby navyše však za to nezískajú. Najlacnejší balík Base zdražel od marca o 20 centov, stojí 2,49 eura mesačne, balík Plus je drahší o 37 centov a stojí 2,99 eura mesačne, cena za balík Extra sa zvýšila o 24 centov a stojí 4,19 eura mesačne a najdrahší balík Max stojí po novom 7,79 eura mesačne, teda o 19 centov viac ako vo februári. Drahšie sú ďalšie služby OTP.
UniCredit Bank v cenníku urobila zmeny menšieho rozsahu. V rámci balíkov služieb nastali zmeny v spôsobe preberania výpisov z účtov. Vo všetkých balíkoch služieb okrem balíku Gold Balík a Silver Balík sa mení frekvencia a spôsob preberania výpisov. môcť prebrať Svoje výpisy si klienti raz mesačne budú vyberať na pobočke a túto službu budú mať zahrnutú v cene balíka. Bezplatne bude zasielaný aj elektronický výpis. Zmeny sa týkajú aj platobných kariet, blokovanie všetkých kariet je od marca bez poplatku a cena za platobnú kartu Maestro sa zvýši – namiesto 5 eur bude stáť 6,70 eur.
V mBank sú tiež len mierne zmeny. Zmenu si vyžiadalo predovšetkým zavádzanie nových produktov (mFondy a platby SEPA). Zmenili sa niektoré poplatky za operácie prostredníctvom mLinky a upomienky. Zvyxšuje sa poplatok za vydanie novej platobnej karty pri strate. Základné bankové služby budú klienti mBank využívať naďalej bez poplatku tak, ako doteraz.
Marihuana môže spôsobiť schizofréniu
28. 2. 2010
Zo štúdie austrálskych vedcov vyplýva, že u ľudí, ktorí po prvý raz vyskúšali marihuanu ako 15-roční, je dvojnásobne vyššie riziko vzniku psychóz vrátane schizofrénie, ako u tých, ktorí túto drogu nikdy neužili. Čím dlhšie ľudia marihuanu užívajú, tým pravdepodobnejšie je, že zažijú halucinácie, bludy alebo budú trpieť psychózou.
Štúdia, ktorú viedol John McGrath z austrálskej University of Queensland vznikla na základe prieskumu medzi 3 801 ľuďmi s priemerným vekom 20,1 roka. Asi 17,7 % zúčastnených priznalo, že užíva marihuanu tri a menej rokov, 16,2 % štyri až päť rokov a 14,3 % šesť a viac rokov. U 65 respondentov diagnostikovali Psychózy ako schizofrénia diagnostikovali u 65 % respondentov a 233 respondentov malo aspoň raz halucinácie.
Vzťah medzi psychózami a marihuanou je podľa vedcov zložitý. Ľudia, náchylnejší k vzniku psychóz totiž s väčšou pravdepodobnosťou začali s užívaním marihuany, čo následne prispelo k zvýšenému riziku psychotickej poruchy.
Pitná voda z vodovodu
25. 2. 2010
Vo verejnom vodovode kvalitu pitnej vody testujú prevádzkovatelia. Vzorky odoberajú z vodných zdrojov, z vodojemov, častí vodovodného systému aj zo spotrebiska, teda z kohútika. Tieto vzorky potom vyšetrujú regionálne úrady verejného zdravotníctva. Výsledky z veľkých vodovodov nad päťtisíc zásobovaných obyvateľov sa sumarizujú. Raz za tri roky sa posielajú do Európskej komisie. Vodu na základe podnetov pri podozrení zo zhoršenia kvality vody alebo na základe objednávok z novovybudovaných častí siete testuje i orgán verejného zdravotníctva.
Toto testovanie sa robí v rôznej frekvencii podľa ukazovateľov - napríklad chlór sa stanovuje denne. Vzorky na monitoring v sledovaných miestach sa odoberajú spravidla raz-dvakrát ročne. Sleduje sa vyše osemdesiat ukazovateľov - mikrobiologických a biologických, fyzikálno-chemických a rádiologických. Bežne sa vyšetruje asi tridsať ukazovateľov.
Ak sa zistí prekročenie limitov určených vládou, spravidla sa urobí kontrolný odber, ktorý vylúči chybu v odbere alebo v analýze. V prípade pretrvávajúceho problému môže byť vydaný zákaz používať vodu na pitné účely.
Prevádzkovateľ vodovodu má právo požiadať o povolenie výnimky. Musí však preukázať, že časovo obmedzené používanie takejto vody nespôsobí poruchy zdravia. Výnimky sa udeľujú na obdobie troch rokov, s možnosťou predĺženia o ďalšie tri roky, za ten čas musí prevádzkovateľ nedostatok odstrániť.
Výnimku nemá Bratislavský vodovod. Bratislava má najväčšie vodné zdroje na Slovensku. Samotné Ostrovné lúčky - Mokraď pri Čunove by mohli zásobovať takmer celé západné Slovensko. Bratislavská voda čerpá i z ďalších vodných zdrojov, ako sú ostrov Sihoť, Kapitulské pole, Sedláčkov ostrov. Bratislavská voda je vysoko kvalitná. Vzhľadom na rozsah vodovodnej siete sa však zabezpečuje chlórovaním - plynným chlórom a chlórdioxidom.
Zdrojom kliešťovej encefalitídy sa môže stať aj mlieko
24. 2. 2010
Zdrojom nebezpečného ochorenia - kliešťovej encefalitídy, sa môžu stať nielen kliešte, ale aj konzumácia infikovaného a nedostatočne tepelne upraveného ovčieho, kozieho či kravského mlieka. Za najrizikovejšie sa považuje práve kozie mlieko. Toto riziko s príchodom jarných mesiacov stúpa, keďže v marci sa začína sezóna zvýšeného výskytu kliešťov.
Na Slovensku má výskyt kliešťovej encefalitídy dlhodobo stúpajúci trend. Chorobnosť na stotisíc obyvateľov od roku 1980 stúpla z 0,4 na hodnotu 1,9 v roku 1996. Od roku 1996 chorobnosť kolíše v rozmedzí od 1 do 1,5. K prvým pozorovaniam dochádza už po druhej svetovej vojne. V okrese Rožňava bola v roku 1951 zaznamenaná epidémia, ktorá vznikla po konzumácii kravského mlieka miešaného s kozím. Približne 300 ľudí bolo hospitalizovaných, infikovaných bolo približne 660 ľudí. Po tejto epidémii sa na Slovensku rozbehlo monitorovanie výskytu kliešťov, ale aj samotného ochorenia – kliešťovej encefalitídy.
Kliešťová encefalitída je medzinárodným zdravotníckym problémom. Účinná liečba je doteraz neznáma. Preto je dôležitá najmä pasívna a aktívna prevencia. Pasívnou je používanie repelentov či priliehavého oblečenia a pokrývky hlavy pri návštevách oblastí s výskytom kliešťov. Aktívnou prevenciou je očkovanie, ktoré pozostáva z podávania troch dávok vakcín, ktoré sa očkujú v rozmedzí 0-3-12 mesiacov. Keďže kliešte prežívajú po celý rok, s očkovaním je možné začať kedykoľvek.