Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

To, že viete, na koho zvalíte vinu, problém nevyrieši, ale človeku to náramne pomôže.

Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Ak necháme veciam voľný priebeh, dočkáme sa iba trapasu.

Čo je tvoje, to je moje, a čo je moje, do toho ťa nič.

Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.

Nezamestnaný otec piatich detí dá posledné peniaze jasnovidke, aby mu vyveštila, aká budúcnosť ho čaká. Jasnovidka začne: Ste otcom troch detí... Nie troch, piatich – opravuje ju zákazník. To si myslíte vy.

Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.

Vždy je výhodnejšie, ak je k dispozícii niekto, na koho možno hodiť zodpovednosť za svoje chyby.

Reči sa hovoria a chlieb sa je, alebo inými slovami, informácia, ktorú krvopotne získate, sa netýka toho, čím sa práve zaoberáte.

Peniaze sa majú získavať čestným spôsobom. Ak to nejde, tak za každú cenu.