Murphy radí
Zákony života
Človek ešte nevynašiel nič, čo by sa skôr či neskôr nepokazilo.
Kto čaká, ten sa dočká (ale to je bez záruky).
Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!
(Murphyho zákonník)
Úvod k Murphyho večerom
Murphológia je ideológiou, ktorá si na rozdiel od pretrpených ideológie nekladie za cieľ manipulovať masy, ale jednotlivca.
Murphológia uči zdravému skeptimiczmu, pravda s dodatkom, že človeku aj zdravý skepticizmus bude "figu" platný - niektorý z nespočetných Murphyho zákonov ho aj tak dobehne.
Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
(Murphyho zákony v bájkach)
Človek očami klasikov
Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
Tak ako vlna, ktorá sa preliala pomimo, sa znova nevráti, ani hodina, ktorá sa minula.
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Do staroby som sa staral, aby som dobre žil, v starobe o to, aby som dobre umrel.
(Zrnká úsmevu)