Mobilná aplikácia ako alternatíva k štátnej karanténe
25. 5. 2020
Identifikovaným alternatívnym opatrením, ktoré spĺňa atribúty štátnej karantény, je používanie dvoch mobilných aplikácií dostupných pre operačné systémy iOS a Android.
Po vzore odporúčaní Európskej komisie k aplikáciám monitorujúcim kontakty medzi infikovanými osobami je rozhodnutie o tom, či osoba bude používať mobilnú aplikáciu dobrovoľné, nakoľko vždy existujú aj iné alternatívy ako používanie aplikácie. Používanie mobilných aplikácií je preto chápané v prvom rade ako výnimka z povinnej štátnej karantény a zároveň možnosť pre ostatné osoby.
Novelou zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa nezaviedlo plošné používanie mobilnej aplikácie pre všetky osoby, na ktoré sa vzťahuje karanténna povinnosť (po vzore Poľska), nakoľko odporúčaným európskym prístupom by malo byť dobrovoľné používanie mobilnej aplikácie. Avšak, ak sa mobilnú aplikáciu rozhodne používať osoba, ktorá by inak mala povinnosť podriadiť sa povinnej štátnej alebo domácej karanténe, tejto osobe vznikne povinnosť používať aplikáciu určitým spôsobom, tak aby boli dodržané ciele popísané vyššie. Tieto spôsoby sa týkajú najmä umožnenia určitých funkcionalít mobilnej aplikácie, ako je bližšie vysvetlené v osobitnej časti.
Novela zákona výslovne počíta s konkrétnymi mobilnými aplikáciami hoci výslovne nespomína žiadny názov aplikácií. Zámerom zákonodarcu bolo výslovne upraviť dva konkrétne typy mobilnej aplikácie. Prvým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie dodržiavania nariadenej izolácie a druhým typom je mobilná aplikácia na monitorovanie kontaktov s inými zaradeniami. Nejde teda o žiadne iné aplikácie v správe alebo prevádzke úradu verejného zdravotníctva alebo Národného centra zdravotníckych informácií. Dôvodom tohto postupu je dynamický vývoj v oblasti mobilných aplikácií a najmä avizované zmeny zo strany operačných systémov iOS a Android v súvislosti s trasovaním kontaktov. Pri prevádzkovaní uvedených mobilných aplikácií je potrebné zohľadniť opodstatnenosť zásahov do základného ľudského práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru. Charta EÚ ďalej rozlišuje medzi právom na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 7 a právom na ochranu osobných údajov podľa čl. 8.
