Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Zákruta na ceste ešte vždy neznamená koniec cesty. Ibaže by ste to nezvládli.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Drobné záležitosti vezmi do rúk hneď, dôležité sa aj tak nevybavia nikdy.

V dnešnom pretechnizovanom svete vraj existujú iba tieto dva typy ľudí: 1. Tí, ktorí rozumejú tomu, čo nemôžu riadiť. 2. Tí, ktorí riadia to, čomu nerozumejú.

Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...