Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Opakovanie hlúposti nie je matkou múdrosti.

To, že hlúpy má šťastie, ešte nezaručuje, že keď naňho vsadíte, budete mať šťastie.

Hlúposť nie je hriech, ale dar; obdarovaný ho nemôže odmietnuť.

Kto sa raz popálil, aj iskry sa bojí.

Kde je moľa v kožuchu, ryba na suchu, vlk v košiari, cap v záhrade a trubiroh na porade, tam sa iste škoda stane.

Kto chce niečo mať, musí o to dbať.

Úspech, práve tak ako neúspech, je vecou náhody.

Čím viac robíte, tým menej máte.

Keď zistíte, kde toho druhého tlačí topánka, stúpiť mu na kurie oko už bude detskou hračkou.