Murphy radí
Život je obchod
Priateľ sa pozná podľa toho, čo všetko je schopný urobiť pre toho druhého.
V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...
Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...
(Zrnká úsmevu)
Murphy v parlamente
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
Zákon úspornosti: Niektorí poslanci myslia iba na seba. Iní nemyslia vôbec.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Skutočným cieľom každého rozhodovania nie je prijímať rozhodnutia, ale vyhýbať sa im.
Dane sa nevyberajú na to, aby z nich mali úžitok daňoví poplatníci.
Najlepšími priateľmi človeka je jeho desať prstov.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Na čo má človek rozum
Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.
Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.
Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.
Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.
(Myšlienky bez cla)