Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Cesta k úplnej pravde vedie cez nekonečné množstvo približných právd.

Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.

Vždy treba obetovať niečo čo chceme, kvôli niečomu, čo chceme viac.

Ľubovoľné novovyvinuté zariadenie musí obsahovať aspoň jednu súčiastku, ktorá je zastaralá, dve, ktoré nie je možné zaobstarať a tri, ktoré sú ešte len vo vývoji.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Okamih je jediné, čo sa dá uchopiť z večnosti, a aj ten sa ihneď rozplynie.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Kto bol prvým podnikateľom? Boh, pretože tiež začínal z ničoho a napriek tomu, že je vševedúci, nevedel, do čoho ide a čo sa z toho vyvrbí. Námietka z daňového úradu: To nie je pravda, pretože: 1. Podnikanie je opakovaná činnosť s cieľom vytvoriť zisk. Nebolo dokázané, že by sa stvorenie opakovalo. Nie je dokázané, že by ku stvoreniu sveta došlo s cieľom vytvorenia zisku. 2. Dodnes sa nenašlo príslušné daňové priznanie. Najstaršie daňové priznanie podal akýsi Judáš Iškariotsky, kde priznal príjem 30 strieborných. Daň nezaplatil, lebo náklady prevýšili výnosy. Námietka voči námietke (Únia tiež podnikateľov): Ako vždy, daňový úrad nevie, o čom je reč. Akt stvorenia sa predsa pravidelne opakuje.

Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?