Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Márnivosť môže byť nebezpečná

V prvom kole vždy vyhráva krása tela. Občas dôjde aj na druhé kolo a tam jednoznačne vyhráva krása ducha. Problém je len v tom, že dnes sa nikomu nechce čakať na druhé kolo.

Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.

Pri zlej konštelácii vecí človeku skríži plány aj mravec.

(Murphyho zákony v bájkach)
Opatrnosti nie je nikdy dosť

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.

Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.

Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.

(Murphyho zákony v bájkach)
Informácie pre šéfa

Až keď stratíte, poznáte, čo ste mali. Preto je lepšie nemať, ako stratiť – kto nič nemá, nemá čo stratiť.

Doba čakania na doplňujúcu informáciu sa predlžuje v závislosti od toho, ako urgentne musí byť rozhodnutie prijaté.

Ak sa vám zdá, že dostávate od života menej, ako vám prináleží, o chvíľu zistíte, že máte viac, ako si zaslúžite.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy o láske

Všetkého moc škodí. Aj lásky. Cnosť potrestá sama seba.

Počet žien, ktoré sa mužovi páčia, rastie úmerne s jeho vekom.

Stredný vek je doba medzi časom, keď nevieš ako, a časom, keď už nemôžeš.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho zákonník

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

Žiadna činnosť nie je taká jednoduchá, aby sa pri nej nedalo zlyhať.

Keď si môžete vybrať spomedzi viacerých nápadníkov, vyberiete si zle. Ak nemáte na výber, aj tak si zle vyberiete.

(Murphyho zrnká II)

Ľudská činnosť má aktuálny vplyv na klímu

23. 10. 2009 Pri skúmaní sedimentov na dne jazera v kanadskej Arktíde sa podporil záver o aktuálnom vplyve ľudských činností na klímu. V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámili desiati vedci z USA a Kanady. Dnes asi štyridsaťhektárové a deväť metrov hlboké jazero CF8 sa nachádza niekoľko sto kilometrov západne od Grónska pri dedine Clyde River na východnom pobreží Baffinovho ostrova. Sedimenty tam boli uložené v posledných dvoch ľadových a troch medziľadových dobách, čím zasahujú o osemdesiattisíc rokov hlbšie do minulosti ako obdobné grónske údaje.
V sedimentoch, ktorých vek dosahuje až 200-tisíc rokov, vedci skúmali predovšetkým chemické zloženie hornín a zvyšky rias a hmyzu. Pri tomto skúmaní preukázali nedávne biologické a chemické zmeny v životnom prostredí tohto arktického jazera, ktoré za celých posledných dvestotisíc rokov nemajú precedens.
Zmeny jazerného prostredia počas posledných tisícročí súviseli s prírodnými cyklami klimatických zmien, aké vyplývajú z periodických zmien obežnej dráhy Zeme okolo Slnka a sklonu rotačnej osi Zeme. K zmenám došlo okolo roku 1950. Podľa fáz prírodných cyklov malo vtedy prísť ochladenie. Došlo však k pravému opaku. Podľa vedcov sú viditeľné jasné dôkazy otepľovania jedného z najodľahlejších miest na Zemi v čase, keď sa Arktída vplyvom prírodných procesov mala ochladzovať. V súčasnosti je Zem v okamihu letného slnovratu na severnej pologuli približne o milión kilometrov ďalej od Slnka, ako bývala na začiatku nášho letopočtu.
Vedci zistili aj ďalšie skutočnosti. Napríklad úplné vymiznutie dvoch druhov pakomárov a obrovské rozmnoženie istého druhu rozsievok (drobných rias). Za najpravdepodobnejšiu príčinu tohto stavu vedci považujú umelé emisie skleníkových plynov, ktoré v ostatných desaťročiach „prebili“ prírodný ochladzovací trend.
(Zdroj: SME)





máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Ferdinand
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner