Ľudia chceli v kríze zbohatnúť, no „popálili sa“. Problémy hlási Česko s dosahmi aj na Slovensko
25. 8. 2023
Krachy podnikových dlhopisov nie sú v Česku ničím výnimočným, nedávnym príkladom je skupina Premiot Group.
Na Slovensku sú problémové dlhopisy ojedinelejšie, posledným veľkým pádom bol prípad Arca Capital.
Výnos pri podnikových dlhopisoch nie je garantovaný a ide o rizikový investičný nástroj.
Rating rizikovosti slovenských podnikových dlhopisov zverejňuje portál Zelený delfín.
Ešte nedávno sme zažívali obdobie lacných peňazí. Úrokové sadzby boli historicky nízko, úvery boli pre ľudí veľmi výhodné. No vklady zároveň ponúkali zhodnotenie blízke nule.
Jednou z možných alternatív, ktoré sa svojou povahou podobajú termínovaným vkladom, avšak ponúkajú oveľa atraktívnejšie výnosy, sú podnikové dlhopisy. Ľudia, ktorí ich nakupujú, tiež často nadobúdajú dojem, že ide o nízkorizikovú investíciu. Viaceré udalosti za posledné roky však dokazujú, že ide o omyl.
Stačí sa pozrieť na susednú Českú republiku, kde investičná skupina Premiot Group zaoberajúca sa najmä biznisom s nehnuteľnosťami začiatkom tohto roka priznala, že nedokáže svojim investorom vyplatiť úhrady dlhopisových emisií splatných ku koncu roka 2022.
Trojročný dlhopis s ročným úrokovým výnosom osem percent si pritom mohli kúpiť aj Slováci. HN Premiot Group oslovili s otázkou, v čom vidia dôvody, že sa dostali do tejto situácie a v akom štádiu je v súčasnosti jej riešenie...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Trestné činy proti životnému prostrediu
29. 6. 2020
Návrhom zákona v Trestnom zákone sa navrhuje zmeniť zaradenie trestných činov § 378 a 378a, ktoré v súčasnosti spadajú pod trestné činy proti iným právam a slobodám (Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona) a to tak, že sa presunú do druhého dielu Šiestej hlavy Trestného zákona pod trestné činy proti životnému prostrediu.
Navrhovaná právna úprava reaguje na aktuálne požiadavky na úpravu nie len z hmotnoprávneho hľadiska (zvieratá - organizmy sa považujú podľa právnej náuky, Aarhuského dohovoru ako aj judikatúry Európskej únie za zložku životného prostredia), ale aj z pohľadu aplikačnej praxe (napr. etablované zaradenie agendy § 378 a §378a (násilia páchaného na zvieratách) v rámci SR spadá do pôsobnosti Odboru environmentálnej kriminality Prezídia PZ).
Predkladateľ zákona navrhuje prísnejší postih za konanie uvedené v základnej skutkovej podstate tohto trestného činu z dvoch rokov na šesť mesiacov až tri roky. Takáto zmena reflektuje trend dereifikácie („odvecovanie“), kedy skorší prístup k zvieratám ako k veciam sa mení na prístup k zvieratám ako k živým tvorom. Aplikačná prax totiž preukázala, že vo väčšine prípadov sa pri prvopáchateľoch konanie vymedzené pri trestnom čine týrania zvierat kvalifikuje len ako priestupok (s uložením pokuty), prípadne sa využíva inštitút podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, čo absolútne neplní funkciu individuálnej a ani generálnej prevencie a nechráni spoločnosť pred páchaním tejto závažnej trestnej činnosti. Cieľom novej právnej úpravy trestného činu týrania zvierat je, aby poskytoval ochranu zvieratám v hierarchii chránených hodnôt výraznejšie ako napr. u ochrany majetku.
Základná skutková podstata tohto trestného činu sa doplnila o neposkytnutie potrebnej pomoci zvieraťu za presne uvedených okolností, keďže poznatky z aplikačnej praxe preukázali, že týrať zviera sa dá aj „nekonaním“. Ide teda o tzv. omisívny trestný čin. Trestný čin týrania zvierat sa ďalej doplnil o kvalifikovanú skutkovú podstatu s trestnou sadzbou tri rokov až osem rokov v prípade spôsobenia smrti zvieraťa.
Zápasy zvierat – právna úprava v Trestnom zákone
29. 6. 2020
Chov zvierat, predovšetkým psov na účely zápasov za účelom zisku, je nový fenomén a zárobková činnosť, ktorá je nelegálna nielen z dôvodu neexistencie príslušného podnikateľského oprávnenia, či krátenia daní, ale predovšetkým z dôvodu, že ide o aktivitu, ktorú už dnes zákon o veterinárnej starostlivosti zakazuje pod hrozbou pokuty (štvanie zvieraťa proti zvieraťu).
Postih za prvé dva spomenuté delikty je však ťažko možné uložiť, pokiaľ nie je páchateľ pristihnutý pri čine, t. j. keď štve zviera proti zvieraťu alebo prijíma za túto aktivitu odplatu. Samotnému zápasu však predchádza a nasleduje množstvo úkonov, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť závery potrebné na účely trestného či priestupkového konania. V priestupkovej rovine však súčasná úprava na tento účel z vyššie spomenutých dôvodov nepostačuje, pričom v trestnoprávnej rovine úprava úplne absentuje. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, preto reaguje na potreby aplikačnej praxe, ktorá si vyžiadala zaviesť trestnoprávnu úpravu organizovania zápasov zvierat, keďže jej absencia má za následok slabú postihnuteľnosť páchateľov organizujúcich a umožňujúcich toto mimoriadne kruté a surové divadlo, kde sa zvieratá za aktívneho pôsobenia človeka väčšinou navzájom zabijú trýznivým spôsobom za účelom nelegálneho zisku.
Na základe uvedeného sa návrhom zákona navrhuje zaviesť nový trestný čin organizovania zápasov zvierat, ktorého skutková podstata je rozsiahla, keďže vymenúva protiprávne konania ako sú štvanie zvierat, cvičenie zvieraťa na inom zvierati v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku veterinárnej starostlivosti, chov, držanie, obchodovanie alebo iné nakladanie so zvieratami za účelom organizovania zápasov zvierat, pričom je trestná aj účasť na takomto zápase.
Zmeny v trestnom práve
26. 6. 2020
Od novembra 2020 sa pripravujú zmeny v trestnom práve.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, je zmena systematického zaradenia trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera, a to ich presunom medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po správnosti vecne patria. Touto zmenou sa zároveň dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia (konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru). Okrem tejto zmeny sa zároveň pri obsahovom vymedzení týchto dvoch trestných činoch vykonávajú niektoré zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Ďalšou nie menej významnou zmenou je aj zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu organizovania zápasov zvierat, ktorým sa reaguje na nový negatívny fenomén objavujúci sa v našej spoločnosti.
Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa je potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pripravuje sa novela zákona o volebnej kampani
26. 6. 2020
Do Národnej rady SR bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volebnej kampane volieb do orgánov územnej samosprávy na rovnakých, resp. podobných princípoch, ako je to v súčasnosti umožnené v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, či pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje doplniť do zákona absentujúcu právnu úpravu zaraďovania diskusných relácií do vysielania.
Na rozdiel od parlamentných volieb, volieb prezidenta, či volieb do Európskeho parlamentu, ktoré majú celoštátny rozmer a pri ktorých aj politická reklama celoštátny dosah, rozmer volieb do orgánov územnej samosprávy je obmedzený na územie danej územnej jednotky. Voliči najmä v menších obciach a mestách majú len veľmi obmedzenú možnosť dozvedieť sa niečo viac o kandidátoch na primátorov a starostov, resp. na poslancov a sú odkázaní takmer výlučne na tlačené propagačné materiály a na predvolebné podujatia. Regionálne a lokálne médiá, ktoré sú primárne na to, aby verejnosť informovali o dianí v danom regióne, resp. meste či obci, nemôžu vysielať politickú reklamu, ktorá je spravidla zhrnutím volebných programov a zámerov jednotlivých kandidátov. Tieto televízie môžu síce vysielať diskusné programy, avšak pri týchto typoch relácií určuje tému moderátor a teda kandidáti sa nemôžu vyjadrovať k témam, ktoré považujú za dôležité oni a nie moderátor. Predkladaný návrh iba odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy.