Linka 116117 – linka pomoci
2. 4. 2025
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe prináša zmeny týkajúce sa linky pomoci.
Takmer 20 % udalostí spracovaných na LTV155 je klasifikovaných ako odkladné, a teda nevyžadujú si výjazd záchrannej zdravotnej služby. Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov. Cieľom je efektívnejšie riadenie zdrojov záchrannej zdravotnej služby, aby sa ambulancie a ich personál mohli sústrediť na kritické prípady, čím sa zlepší dostupnosť a kvalita neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto linka bude prevádzkovaná operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby aby sa zabezpečila efektivita využitia zdrojov. Toto opatrenie je naviazané na nové indikačné kritériá OS ZZS, ktoré presnejšie a efektívnejšie alokujú posádky ZZS.
K
Čo písali noviny pred sto rokmi
4. 1. 2010
Novinári mali celkom jasno v tom, čo nového prinesie rok 2010. Z povrchu zemského by mala v priebehu nasledujúcich mesiacov zmiznúť kriminalita, muchy, komáre a písmená C, Q a X. Slnečnú sústavu opustia veľké kozmické lode s ľudskou posádkou poháňané termojadrovou energiou. A do roka všetci ľudia na zemi zmrznú a zomrú.
Nejde o udalosti nového filmového trháku, ale o krátky výňatok toho, ako si 21. storočie predstavovali v novinách a magazínoch pred sto rokmi. Zaujímavú zbierku článkov o budúcnosti vytvoril na internete Američan Matt Novak, ktorý v roku 2007 založil stránku Paleo-future. Vďaka nej si dnes ľudia môžu poľahky prelistovať sto rokov staré noviny a začítať sa, čo všetko všetko dnes ľudstvo mohlo mať, ak by nestrácalo čas hlúpymi spormi a šarvátkami, ktoré brzdia vývin.
Medzi najlákavejšie patrili predstavy, že nebude existovať kriminalita, nové detektívne metódy takmer vylúčia možnosť, že by páchateľ ušiel spravodlivosti, vedecké metódy umožnia u človeka rozoznať predispozície pre kriminálne správanie.
Predpovede sa netýkali len technologického pokroku. Niektoré materiály sa zaoberali aj vlastnosťami ľudí. Napríklad v článku z Ladies Home Journalu sa písalo, že telesná výchova na školách bude na takej vysokej úrovni, a že hračky budú rozvíjať fyzickú silu detí natoľko, že každý človek, ktorý sa zadychčí po tom, čo rýchlym tempom prejde 16 kilometrov, bude v spoločnosti považovaný za padavku.
Bezpečnostné pomôcky môžu lyžiarom zachrániť život
4. 1. 2010
Záujem lyžiarov o bezpečnostné pomôcky, ktoré ich môžu ochrániť pred úrazmi, aj na Slovensku rastie. Podľa odhadov záchranárov prilby na svahoch nosia až dve tretiny dospelých lyžiarov, zriedkavosťou už nie sú ani chrániče chrbta, rúk či nôh. Vo viacerých prípadoch môžu tieto pomôcky lyžiarom zachrániť život. Prilbu nosí až 90 % detských lyžiarov.
Okrem prilby k lyžiarskym ochranným prvkom patria špeciálne chrániče chrbta, predkolenia či ramien. Chrániče chrbta sú funkčné najmä pri pádoch dozadu a pri zrážkach s iným lyžiarom alebo prekážkou, umožňujú prehnutie chrbta dopredu, nedovolia prehnutie opačným smerom.
Pre pretekárskych lyžiarov sú dôležité chrániče predkolenia, pre bežných fanúšikov lyžovania sú určené skôr chrániče ramenných kĺbov, ktoré zabraňujú vykĺbeným ramenám alebo zraneniam kľúčnych kostí.
K vyššej bezpečnosti lyžiarov prispievajú aj špeciálne lyžiarske okuliare, ktoré vďaka farebným sklíčkam umožňujú ostrejšie rozoznávania terénnych nerovností napríklad v hmlistom počasí.
Záchranári sa domnievajú, že sa vyplatí investovať do bezpečnostných pomôcok sa v porovnaní s finančnými následkami, ktoré môžu po vážnejšom zranení vzniknúť.
Zákaz fajčenia na Cypre
31. 12. 2009
Jednou z posledných bášt fajčiarov v Európe bol Cyprus. Od 1. januára aj tam však platí zákaz fajčenia v uzavretých verejných priestranstvách. Plošný zákaz sa týka nielen reštaurácií, nočných barov a kaviarní, ale napríklad aj výťahov a stávkových kancelárií. Previnilcom hrozí okamžitá pokuta vo výške 37 €, ktorá v prípade súdneho pokračovania môže dosiahnuť až do 2000 €.
Polícia upozorňuje na nulovú toleranciu priestupkov. Majitelia reštaurácií a barov vnímajú sprísnenie zákazu s nevôľou. Podľa oficiálnych štatistík fajčí skoro tretina obyvateľov Cypru. Omnoho väčší počet je však vystavený pasívnemu fajčeniu, ktoré dosahuje jednu najvyšších úrovní v Európe. Vysoký obsah nikotínu v krvi majú kvôli prakticky všadeprítomnému cigaretovému dymu dokonca aj deti.
Každoročne zomiera na následky fajčenia až 600 obyvateľov z celkového počtu 800 tisíc.
Budúce desaťročie
30. 12. 2009
Uplynulé desaťročie ukázalo, že naša predstava aj o relatívne blízkej budúcnosti sa málokedy ukáže ako pravdivá a skutočnosť ju niekedy predbehne. Spomeňme si na obdobie pred desiatimi rokmi: počítačové hry sa ešte hrali na počítačoch, nie na mobilných telefónoch, o teroristoch sa skôr žartovalo, slnečná sústava mala deväť planét a o tých pri iných hviezdach sme len akotak tušili, rovnako ako o vode na Marse či na Mesiaci. Preto sa ťažko predpovedá, aký bude svet o desať rokov.
Malo by to však byť desaťročie mozgu, genetického výskumu a problémov s klimatickými zmenami.
Britský The Times predpovedá najväčší pokrok poznania do roku 2020 vedcom, ktorí skúmajú ľudský mozog. Ľudstvo vraj už nebude potrebovať psychológov, mozog sa bude dať kompletne nasimulovať pomocou počítačov. Ak bude mať niekto problém, doktori pustia simuláciu a na základe jej výsledkov predpíšu liek alebo zmenu životného štýlu.
Počítače sa pozrú na virtuálny model nášho mozgu a povedia nám, čo presne potrebujeme, aby nás prestala bolieť hlava. Niektorí vedci hovoria aj o Matrixe, teda o priamom prepojení
Veľký pokrok vedci predpovedajú aj vo výskume génov a v individuálnej génovej liečbe. Podarí sa zistiť, ktoré gény sú zodpovedné za choroby a naučíme sa ich opraviť. Tieto opravy prestanú byť finančne náročné. Keď dokonale pochopíme tieto procesy na molekulárnej úrovni, možno sa naučíme liečiť choroby, na ktoré dosiaľ nepoznáme lieky.
Na vzrušujúce desaťročie sa môžu tešiť aj astronómovia. Už teraz vieme najmenej o 415 planétach, ktoré krúžia okolo iných hviezd a do roku 2020 by sme mohli nájsť nielen také, ktoré sa podobajú na Zem, ale ¬ optimisti dokonca hovoria o nájdení mimozemského života. Alebo aspoň stôp po ňom. O desať rokov by niektoré krajiny mali oznámiť aj jasný cieľ dostať ľudí na Mars. Obyčajným sa možno stane aj vesmírny turizmus.
Budúce desaťročie však pravdepodobne prinesie aj množstvo problémov. Najväčším zrejme budú dôsledky globálneho otepľovania a klimatických zmien. Ak sa vedci nemýlia a politici nebudú schopní sa dohodnúť na spoločnom postupe, už v roku 2020 môžeme mať za sebou prvých klimatických utečencov, zničené ostrovné štáty i ekosystémy, ktoré zasiahne pokračujúce odlesňovanie.