Linka 116117 – linka pomoci
2. 4. 2025
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe prináša zmeny týkajúce sa linky pomoci.
Takmer 20 % udalostí spracovaných na LTV155 je klasifikovaných ako odkladné, a teda nevyžadujú si výjazd záchrannej zdravotnej služby. Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov. Cieľom je efektívnejšie riadenie zdrojov záchrannej zdravotnej služby, aby sa ambulancie a ich personál mohli sústrediť na kritické prípady, čím sa zlepší dostupnosť a kvalita neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto linka bude prevádzkovaná operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby aby sa zabezpečila efektivita využitia zdrojov. Toto opatrenie je naviazané na nové indikačné kritériá OS ZZS, ktoré presnejšie a efektívnejšie alokujú posádky ZZS.
K
Lacné potraviny sa stanú minulosťou
17. 5. 2017
Vedci očakávajú, že horúce dni s teplotou vyššou ako 30 stupňov Celzia sa zdvojnásobia. To by, však, znamenalo, že úroda kukurice, pšenice aj sóje by prudko klesla.
Ak bude objem svetových emisií narastať do konca tohto storočia tak ako doteraz, zdvojnásobí sa počet dní s teplotou nad 30 stupňov Celzia, uvádzajú vedci z Inštitútu pre dopady klimatickej zmeny v Postupime vo svojom výskume publikovanom v žurnáli Nature Communications. Úroda klesá, keď sa teploty dostávajú práve nad 30 stupňov, čo znamená, že produkcia pšenice sa len v Amerike do konca storočia zníži o 20 percent, kukurice o 50 a sóje o 40 percent. „Ak budú mať Spojené štáty problém s úrodou, svetové ceny môžu okamžite vzrásť, pretože USA predstavuje obrovského exportéra v tomto sektore,“ povedal pre Thomson Reuters Foundation spoluautor štúdie Bernhard Schauberg. Dodal, že produkcia týchto plodín sa samozrejme zhorší aj v ostatných častiach sveta. Juraj Mesík, odborník na globálne problémy, vysvetlil, že v prípade ak by neúroda naraz zasiahla všetky tri menované plodiny, boli by dôsledky kumulované a ešte oveľa vážnejšie. Bohatá Európa by zvýšenie cien chleba zvládnuť mohla, keďže množstvo potravín produkuje sama. Chudobnejšie vrstvy by však tento nárast pocítili, no štáty by ich situáciu mohli riešiť pomocou sociálnych dávok. „Dôsledky pre arabský svet by ale boli devastujúce. Boli by sme tam svedkami hladových nepokojov, revolúcií, občianskych vojen, podvýživy a možno hladomorov. A samozrejme masovej snahy dostať sa odtiaľ niekam, kde sa dá prežiť – teda do Európy,“ povedal Mesík.
zdroj: hnonline.sk
Po diaľniciach sa môže predražiť aj výstavba železníc
11. 5. 2017
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
Problém je, že oba úseky plánujú vytendrovať v podstate v rovnakom čase.
Keď takto nedávno postupovala Národná diaľničná spoločnosť (NDS), výsledkom boli oveľa vyššie ceny za výstavbu. Víťazom dokonca priznali viac peňazí, než sa predpokladalo v štátnej expertíze, čo sa doposiaľ stalo len výnimočne.
Železnice SR, ktoré majú spomedzi troch existujúcich železničných spoločností na starosti prevádzku tratí, vyhlasujú, že predraženia výstavby sa netreba obávať.
Železnice tvrdia, že súťaže sa musia začať v približne rovnakom období.
Obe stavby sú financované z európskych peňazí a tie treba vyčerpať do roku 2020.
Verejné obstarávanie na oba projekty železnice vyhlásia do konca januára budúceho roka.
J&T postaví v centre Bratislavy prvý mrakodrap na Slovensku
2. 5. 2017
Developer polyfunkčného komplexu Eurovea2, J&T Real Estate, pokračuje v procese prípravy projektu. Komplex je rozdelený na niekoľko stavieb tak, aby pokračoval v plynulom prepojení s historickým centrom Bratislavy. Jeho súčasťou má byť prvý mrakodrap na Slovensku.
Nová výstavba je zo severu ohraničená Pribinovou ulicou, z východu Mostom Apollo, zo západu už existujúcim komplexom Eurovea a z juhu riekou Dunaj. Aktuálne prebieha posudzovanie vplyvu stavby na životné prostredie, uvádza oficiálny portál developera. Komplex Eurovea2 bude pozostávať zo šiestich stavieb, pribudne rozšírené nákupné centrum, podzemná garáž, bytový dom, dve administratívne budovy a obytná veža.
Developer sľubuje, že Bratislavčania sa môžu tešiť na rozšírenie promenády pri Dunaji a tiež na športové zóny, obchody či pracovné príležitosti. Súčasťou druhej etapy má byť aj vežiak so 46 nadzemnými poschodiami. Týždenník Trend uviedol, že s výškou 160 metrov pôjde o prvý mrakodrap (teda budovu vyššiu ako 150 metrov) na Slovensku.
Investor tvrdí, že komplex bude vhodne napojený do siete hromadnej dopravy, že pribudnú cyklochodníky a že navrhované prepojenie električkových tratí od Šafárikovho námestia cez Pribinovu a Košickú do Ružinova odbremení súčasnú dopravnú situáciu.
zdroj: hnonline.sk
Svet vo veľkom zbrojí
24. 4. 2017
Vojenské výdavky sa vlani zvýšili v globálnom meradle už druhý rok po sebe, pričom takáto situácia nastala prvýkrát od roku 2011. V prepočte dosiahli približne 1,686 bilióna dolárov (1,572 bilióna eur), čo predstavuje nárast o 0,4 percenta oproti roku 2015, vyplýva podľa agentúry DPA z dnes zverejnenej správy renomovaného Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI).
Vojenské výdavky však vykazujú značné regionálne rozdiely: zatiaľ čo ich rast bol zaznamenaný v Ázii, Oceánii, strednej a východnej Európe a severnej Afrike, klesajúci trend majú v Strednej a Južnej Amerike, v karibskej oblasti, na Blízkom východe a v subsaharskej Afrike. Jednoznačným lídrom rebríčka sú stále USA, ktoré vlani minuli na armádu celkom 611 miliárd dolárov (nárast o 1,7 percenta). Druhé miesto obsadila Čína s výdavkami vo výške 215 miliárd dolárov (nárast o 5,4 percenta), tretie je Rusko so sumou 69,2 miliardy dolárov (nárast o 5,9 percenta). Saudská Arábia, ktorá bola v roku 2015 na tretej priečke mieste, skončila tentoraz štvrtá. Napriek tomu, že táto krajina je zapojená do viacerých regionálnych konfliktov, jej vojenské výdavky klesli podľa SIPRI o 30 percent na 63,7 miliardy dolárov. Inštitút to pripisuje poklesu príjmov z predaja ropy. Naopak India zvýšila svoje výdavky o 8,5 percenta na 55,9 miliardy dolárov čo ju posunulo na piate miesto pred Francúzsko a Veľkú Britániu.
zdroj: hnonline.sk