Linka 116117 – linka pomoci
2. 4. 2025
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe prináša zmeny týkajúce sa linky pomoci.
Takmer 20 % udalostí spracovaných na LTV155 je klasifikovaných ako odkladné, a teda nevyžadujú si výjazd záchrannej zdravotnej služby. Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov. Cieľom je efektívnejšie riadenie zdrojov záchrannej zdravotnej služby, aby sa ambulancie a ich personál mohli sústrediť na kritické prípady, čím sa zlepší dostupnosť a kvalita neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto linka bude prevádzkovaná operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby aby sa zabezpečila efektivita využitia zdrojov. Toto opatrenie je naviazané na nové indikačné kritériá OS ZZS, ktoré presnejšie a efektívnejšie alokujú posádky ZZS.
K
Programy pomáha vylepšovať testovanie zo strany klientov
28. 3. 2023
„Spoločnosť Seyfor od samého začiatku spolupracuje s koncovými užívateľmi. Ich skúsenosť je základom pri tvorbe noviniek. Do procesu vývoja našich služieb a produktov zapájame hneď niekoľko vybraných klientov, s ktorými konzultujeme využitie funkcií i jednotlivé procesy,“ ozrejmuje T. Loukota.
Vo chvíli, kedy je softvér vyvinutý, nasadí sa pre pilotných zákazníkov, aby vývojári spoločnosti následne vyladili prevádzku a zohľadnili maximum prianí a potrieb. Spokojnosť cieľového segmentu má byť zásadnou ambíciou, ktorá nastavuje proces vývoja týchto programov: od návrhu, až po plošné nasadenie a následné aktualizácie...
J
Viac ako 46-tisíc deviatakov sa v stredu zúčastní testovania
21. 3. 2023
Počas stredy budú žiaci písať testy zo slovenského jazyka a literatúry alebo maďarského jazyka a literatúry a matematiky.
Na Testovanie 9 (T9 2023), známe aj pod starším názvom "monitor", ktoré sa uskutoční v stredu a vo štvrtok (22. – 23. 3.), je prihlásených 46.617 žiakov z 1642 škôl. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR. Z celkového počtu prihlásených žiakov je 4787 zo 170 stredných škôl s osemročným a päťročným vzdelávacím programom. Medzi prihlásenými je 4527 žiakov so zdravotným znevýhodnením.
Počas stredy budú žiaci písať testy zo slovenského jazyka a literatúry alebo maďarského jazyka a literatúry a matematiky. O deň neskôr budú testy písať žiaci zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry a ukrajinského jazyka a literatúry.
Na matematiku budú mať 90 minút
Testy zo všetkých vyučovacích predmetov, okrem ukrajinského jazyka a literatúry, pozostávajú z 30 úloh. Test zo slovenského a maďarského jazyka a literatúry obsahuje popri 20 úlohách s výberom odpovede aj desať úloh s tvorbou krátkej odpovede. Test z matematiky je zostavený z 15 úloh s výberom odpovede a z 15 úloh s krátkou číselnou odpoveďou. Žiaci budú mať na riešenie testu zo slovenského jazyka a maďarského jazyka k dispozícii 70 minút a na riešenie testu z matematiky budú mať 90 minút. V rámci testu zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry pre žiakov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským bude overovaná aj oblasť počúvanie s porozumením. Na riešenie testu budú mať žiaci k dispozícii 70 minút. Žiaci školy s vyučovacím jazykom ukrajinským absolvujú v rovnaký deň test z ukrajinského jazyka a literatúry, ktorý obsahuje 20 úloh s časovou dotáciou 50 minút.
Testy vyhodnotia elektronicky
Všetky testy budú vyhodnocované centrálne elektronicky. Kľúče správnych odpovedí k jednotlivým testom budú zverejnené do 30. marca na webovej stránke Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM), ktorý T9 2023 zabezpečuje. Výsledkové listy žiakov budú školám doručené elektronickou poštou do 12. mája.
B
Prijatie prihlášky na zdravotné poistenie po termíne
15. 3. 2023
V aplikačnej praxi sa opakovane vyskytovali prípady, kedy zdravotná poisťovňa neoznámi úradu údaje o prijatých prihláškach v termínoch zadefinovaných zákonom.
Dôvody bývali rôzne, tak objektívne (neskoré doručenie prihlášky do zdravotnej poisťovne, hoci prihláška bola na poštovú prepravu poistencom podaná v zákonnom termíne a v dostatočnom časovom predstihu), ako aj subjektívne (zlyhanie zamestnancov zdravotnej poisťovne v procese spracúvania prihlášky). Právna úprava neupravovala spôsob riešenia týchto prípadov. Ak by však úrad pre dohľad striktne všetky prihlášky oznámené zdravotnou poisťovňou po zákonom zadefinovanom termíne neakceptoval, poistencovi by bolo odňaté jeho zákonné právo na výber zdravotnej poisťovne, hoci z jeho strany boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky (riadne a včasné podanie prihlášky). Zlyhanie tretieho subjektu (napr. poštového prepravcu, zdravotnej poisťovne), o ktoré sa poistenec nijakým spôsobom nepričinil, a ktoré objektívne nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť, by nemalo mať negatívny dopad na poistenca a na jeho práva. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vytvoriť legislatívny priestor pre riešenie týchto situácií, a to tak, že zdravotná poisťovňa môže úradu pre dohľad oznámiť prijatie prihlášky aj po uplynutí zákonom zadefinovaného termínu, avšak v prípade, ak dôvod oneskoreného oznámenia nastal na strane zdravotnej poisťovne, táto by bola, aj napriek možnosti dodatočného oznámenia údajov o prijatej prihláške, plne zodpovedná za neoznámenie týchto údajov v riadnom termíne so všetkými s tým spojenými právnymi následkami.
K
Odmietnutie prijatia prihlášky na zdravotné poistenie
15. 3. 2023
Ustanovili sa pravidlá, kedy je zdravotná poisťovňa povinná odmietnuť prijatie a potvrdenie prihlášky poistenca.
Zdravotná poisťovňa nemôže prijať každú prihlášku, ktorá jej je doručená. Prijatiu prihlášky by mala predchádzať kontrola úplnosti a v rozsahu údajov, ktorými zdravotné poisťovne disponujú aj správnosti údajov uvádzaných na prihláške. Tento mechanizmus plní predovšetkým preventívnu funkciu, eliminuje riziko tzv. nezákonných prepoistení. Nakoľko sa však v aplikačnej praxi v tejto súvislosti vyskytli výkladové rozdiely, za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností bolo potrebné do zákona doplniť znenie, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že ak prihláška neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, zdravotná poisťovňa takúto prihlášku bez odstránenia týchto nedostatkov nemôže akceptovať. Zároveň bolo potrebné prijať úpravu, ktorá umožní zdravotnej poisťovni akceptovať výlučne len tie prihlášky, ktoré budú podané elektronicky podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo ktoré budú podané osobne poistencom alebo osobou oprávnenou konať za poistenca priamo na pracovisku zdravotnej poisťovne (pobočky, expozitúry, ústredie). Len právna úprava umožňujúca podávanie prihlášok výlučne týmito formami odstráni riziko nezákonných prepoistení, ku ktorým každoročne dochádza. Právna úprava zamedzí tomu, aby boli prihlášky poistencami podávané na ulici, v nákupných centrách či na staniciach, t. j. na miestach, ktoré nevytvárajú pre poistenca optimálne podmienky pre riadne posúdenie a zváženie, či skutočne chce k zmene zdravotnej poisťovne pristúpiť a kde nie je dostatočná garancia, že poistencovi poskytuje informácie o poistnom vzťahu dostatočne odborne spôsobilá osoba. Zároveň tieto spôsoby podávania prihlášok garantujú, že prihlášku skutočne podáva osoba, ktorej údaje sú na prihláške uvedené a ktorá prihlášku reálne podpisuje. V praxi sa totiž bežne vyskytovali prípady, kedy poistenci spochybňovali podanie prihlášky, tvrdili, že prihlášku nepodávali ani ju nepodpísali, pričom preukazovanie pravdivosti týchto tvrdení je mimoriadne náročné.
K