Linka 116117 – linka pomoci
2. 4. 2025
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe prináša zmeny týkajúce sa linky pomoci.
Takmer 20 % udalostí spracovaných na LTV155 je klasifikovaných ako odkladné, a teda nevyžadujú si výjazd záchrannej zdravotnej služby. Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov. Cieľom je efektívnejšie riadenie zdrojov záchrannej zdravotnej služby, aby sa ambulancie a ich personál mohli sústrediť na kritické prípady, čím sa zlepší dostupnosť a kvalita neodkladnej zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Táto linka bude prevádzkovaná operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby aby sa zabezpečila efektivita využitia zdrojov. Toto opatrenie je naviazané na nové indikačné kritériá OS ZZS, ktoré presnejšie a efektívnejšie alokujú posádky ZZS.
K
NRSR schválila novelu školského zákona
10. 5. 2023
V rámci novely sa okrem iného zavádza nový odborný zamestnanec, ktorým je sociálny pracovník, ktorý má pôsobiť aj v školských zariadeniach. Jeho úlohou bude poskytovať pomoc deťom a ich rodinám v nepriaznivej sociálnej situácii. Na Slovensku sa zavedie právny nárok na prijatie do materskej školy od troch rokov od septembra 2025. Naplniť sa má úmysel uľahčiť sprístupnenie nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Nová legislatíva tiež obsahuje definíciu segregácie.
Novou legislatívou sa plnia niektoré ciele plánu obnovy, napríklad zabezpečenie podmienok na implementáciu povinného predprimárneho vzdelávania od piatich rokov a zavedenie právneho nároku na miesto v materskej škole alebo u iných poskytovateľov predprimárneho vzdelávania od troch rokov. „Právo na prijatie na predprimárne vzdelávanie sa bude uplatňovať v prvom rade v spádovej materskej škole v mieste trvalého pobytu dieťaťa a len ak z kapacitných dôvodov nebude možné prijať dieťa do tejto materskej školy, môže sa tento právny nárok uplatniť aj v inej materskej škole prednostne zriadenej obcou," uvádza sa v schválenom materiáli. Vzhľadom na to, že nie je vylúčený lokálny nedostatok kapacít v niektorých materských školách, právny nárok na predprimárne vzdelávanie bude možné uplatniť aj v inej materskej škole s kapacitnými možnosťami na prijatie dieťaťa.
Zavádza sa aj definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov a vypracovanie modelu nárokovateľných podporných opatrení vo výchove a vzdelávaní vrátane systému ich financovania. Na úrovni zákona bude len základný rámec podporných opatrení, na ktorý bude nadväzovať katalóg podporných opatrení obsahujúci špecifikácie.
Súčasťou je aj reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia detí, žiakov a študentov. Po novom sa spresňujú aj niektoré ustanovenia o hodnotení žiakov, rozširujú sa možnosti experimentálneho overovania a modifikujú sa kvalifikačné predpoklady učiteľov materských škôl. Učitelia v materských školách budú musieť absolvovať povinne inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predprimárneho vzdelávania v rozsahu 50 až 100 hodín, pričom ho učiteľ musí absolvovať do siedmich rokov od začiatku výkonu pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.
S
Fiduciárne vyhlásenie ako právny úkon
5. 5. 2023
Ide o jednoduchý právny úkon pred notárom, ktorým osoba do notárskej zápisnice prejaví vôľu, aby niekto iný konal v jej mene ako dôverník vo vymedzených životných situáciách.
Navrhovaný právny inštitút v novom zákon abude od roku 2024 riešiť aj zásadnejšie právne otázky pre prípad smrti. Umožňuje pre prípad smrti určiť, že označený dôverník je preferovanou voľbou pri ustanovení za správcu dedičstva. Rovnako sa bude prihliadať na ustanovenie poručníka alebo opatrovníka deťom zosnulého. Návrh zákona v tejto časti rešpektuje práva zákonných zástupcov ako aj faktické rodinné spolužitia a aj týmto sleduje najlepší záujem dieťaťa.
Doterajšia hmotnoprávna úprava, ale ani procesnoprávna úprava nedáva prioritu vôli dotknutej fyzickej osoby v otázke, kto by mal byť ustanovený ako osoba, ktorá požíva dôveru a aké želania osoby by mala zohľadňovať. Rovnako platná právna úprava neupravuje možnosť, pre prípad, že sa osoba dostane do situácie, kedy jej zdravotný stav bude spôsobovať ťažkosti pri zabezpečovaní si svojich záležitostí, aby si mohla vopred označiť osobu, ktorá jej môže byť ustanovená ako opatrovník.
K
Fiduciárne vyhlásenie
5. 5. 2023
Účinnosť právnej úpravy návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje od 1. januára 2024.
Cieľom návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení je vyjadrenie právneho rešpektu faktického stavu existencie osôb, ktoré požívajú dôveru inej fyzickej osoby, a to vrátane nezosobášených párov. Navrhované právne nástroje prinášajú viac istoty pri riešení vymedzených životných situácii najmä v oblasti vzájomného zastupovania v bežných veciach, dedenia, zdravotnej starostlivosti i ochrany maloletých.
Ďalším sledovaným cieľom je akceptácia hmotnoprávnej a procesnoprávnej autonómie fyzickej osoby zaznamenaním prejavu dôvery voči inej fyzickej osobe bez nutnosti skúmania reálneho stavu vzájomného ekonomického, emocionálneho alebo majetkového vzťahu.
Platné právo pozitívne ako aj negatívne vymedzuje navrhovaný inštitút fiduciárneho vyhlásenia. Fiduciárne vyhlásenie je právnym inštitútom sociálnej solidarity, ktorý rešpektuje prejav vôle vyhlasujúceho voči dôverníkovi, je jednoducho dostupný a sú s ním spojené predvídateľne právne následky. Medzi pramene práva a inštitucionálne obmedzenia patrí právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života (čl. 8 Európskeho dohovoru), právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (Čl.19 ods. 2 Ústavy SR), právo inštitútu manželstva, rodičovstva a rodiny na ochranu zákonom (Čl.41 ods.1 Ústavy SR) a definícia manželstva ako zväzku muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 zákon o rodine).
Návrh zákona súčasne rešpektuje privilegované postavenie manželstva zakotvené v Ústave SR (čl. 41 ods. 1), a to že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona...
K
Nový zákon o obecnej polícii
3. 5. 2023
Návrh zákona o obecnej polícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov má pripraviť také zmeny, aby obecné a mestské polície mohli zabezpečiť kvalitnejší výkon kontroly verejného poriadku a užšiu spoluprácu s jednotlivými bezpečnostnými zložkami Policajného zboru.
V rámci prípravy návrhu zákona sa prehodnocovalo postavenie, kompetencie, sociálne zabezpečenie a finančné ohodnotenie obecných (mestských) polícií na skvalitnenie ich práce. Na území Slovenska sa pri zabezpečovaní ochrany verejného poriadku a ďalších bezpečnostných úloh historicky uplatňuje tradičný kontinentálny systém s preferenciou štátnych policajných zložiek, popri ktorých pôsobia miestne zložky na úrovni obcí (miest) s doplnkovými funkciami vo vzťahu k štátnym policajným zložkám. V takom poňatí bolo koncipované i zriadenie a pôsobenie obecných a mestských polícií po roku 1989 (najskôr len priamo v rámci zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, resp. zákona Slovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky, neskôr vo forme samostatného zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii), ktoré nahradili dovtedy pôsobiace inšpekcie verejného poriadku národných výborov. Obecné polície boli konštituované ako poriadkové útvary zriaďované, resp. zrušované, obcami na zabezpečenie obecných vecí verejného poriadku, dbanie o poriadok a o ochranu životného prostredia v obci a plnenie ďalších „miestnych“ úloh vyplývajúcich z nariadení obce, uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu.
Postupne bola novelami zákona o obecnej polícii pôsobnosť obecných polícií rozširovaná i o ďalšie úlohy obdobného charakteru. Rôzne novely však riešili problémy tohto zákona len čiastočne a reagovali spravidla len na problémy, ktoré boli v danej dobe aktuálne a ich vyriešenie bolo nevyhnutné, prípadne sa novelami reagovalo len na zmeny v iných zákonoch. Súčasný zákon o obecnej polícii síce poskytuje nástroje v podobe oprávnení a donucovacích prostriedkov obecnej polície, ktoré sú potrebné na plnenie ich úloh, avšak tieto nástroje už nezodpovedajú potrebám súčasnej spoločnosti a nárokom, ktoré spoločnosť kladie na fungovanie obecných (mestských) polícií. Súčasný zákon neupravuje dostatočne všetky možnosti, ktorými by obecné (mestské) polície mohli a mali pri plnení svojich úloh disponovať. Mnohé inštitúty zákona o obecnej polícii sú upravené nedostatočne či nejednoznačne a celkovo je možné tento zákon považovať už za zastaraný, resp. nemoderný, neposkytujúci príslušníkom obecných (mestských) polícii adekvátne nástroje na plnenie ich úloh.
Ako najvhodnejším spôsobom právnej úpravy postavenia, úloh, oprávnení a donucovacích prostriedkov obecných (mestských) polícií sa preto javí schválenie úplne nového zákona, ktorý by komplexne a systémovo riešil nedostatky súčasného zákona a ktorý by zaradil obecné (mestské) polície pôsobiace v Slovenskej republike medzi moderné bezpečnostné zložky pôsobiace vo vyspelých demokratických krajinách. Navrhuje sa teda zrušenie a nahradenie v súčasnosti účinného zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.
K