Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Jediné, čo sa ľudstvo môže dozvedieť z histórie, je, že ľudstvo sa nikdy nepoučí z histórie.

História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Môžete niekomu sľúbiť zajtrajšok, ale nemôžete mu kúpiť včerajšok.

Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.

Na počiatku bola chyba a potom začal vývoj.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.

Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.

Keď byrokrat urobí chybu, bude ju opakovať dovtedy, kým sa z nej nestane pravidlo.