Murphy radí
Život treba žiť
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Zvykne sa hovoriť: „Pomôž si človeče a aj boh ti pomôže“. Tí opatrnejší ešte dodávajú „ak si to zaslúžiš“.
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Parkinsonove zákony - V. večer
Informácia sa obmieňa tak, ako sa posúva nahor po byrokratoch.
V každom pracovnom spoločenstve neustále rastie počet zamestnancov, nezávisle od množstvo vykonanej práce.
Niekedy sa nedá vedieť, kto má pravdu, ale vždy sa dá vedieť, kto je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Čas a história
Čas je najlepší učiteľ. Bohužial, nikto z jeho žiakov to neprežije.
Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.
Čas je tým, čo bráni, aby sa všetko stalo ešte raz.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Životné pravdy
Svetlo na konci tunela patrí obyčajne vlaku, prichádzajúcemu z druhej strany.
Len slovo, ktoré nebolo dané, bude dodržané.
Keď už cestovať Titanikom, prečo nie prvou triedou?
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
V každej organizácii sa vždy nájde niekto, kto dobre pozná pozadie jej fungovania.
Pod tlakom vonkajších okolností sa môže aj zo všeobecne neschopnej osoby stať osoba schopná.
(Murphyho zákony po poslednej novele)