Kontrola hluku vo vonkajšom prostredí
2. 4. 2024
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí, je zmena ustanovenia termínovanej povinnosti predkladania akčného plánu a zosúladenie s európskou legislatívou.
Návrhom zákona sa predíde vzniku rozporu s európskou legislatívou a predĺži sa obdobie na vypracovanie a predloženie akčných plánov v štvrtom mapovanom kole z doposiaľ ustanoveného jedného roka na lehotu takmer dvoch rokov po vypracovaní a následnom odovzdaní strategických hlukových máp. Návrhom zákona sa termín predloženia akčných plánov štvrtého mapovaného kola zmení z 18. júla 2023 na 18. júla 2024.
K
Zmeny v trestnom práve
26. 6. 2020
Od novembra 2020 sa pripravujú zmeny v trestnom práve.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, je zmena systematického zaradenia trestných činov týrania zvierat a zanedbania starostlivosti o zviera, a to ich presunom medzi trestné činy proti životnému prostrediu, kam po správnosti vecne patria. Touto zmenou sa zároveň dosiahne stav, kedy skrátené vyšetrovanie o týchto trestných činoch budú vždy vykonávať vyšetrovatelia (konkrétne vyšetrovatelia odboru environmentálnej kriminality Policajného zboru). Okrem tejto zmeny sa zároveň pri obsahovom vymedzení týchto dvoch trestných činoch vykonávajú niektoré zmeny, ktoré si vyžiadala aplikačná prax. Ďalšou nie menej významnou zmenou je aj zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu organizovania zápasov zvierat, ktorým sa reaguje na nový negatívny fenomén objavujúci sa v našej spoločnosti.
Na dosiahnutie vyššie uvedeného cieľa je potrebné vykonať novelizáciu dvoch zákonov, a to Trestného zákona a zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Pripravuje sa novela zákona o volebnej kampani
26. 6. 2020
Do Národnej rady SR bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je umožniť vysielanie politickej reklamy aj počas volebnej kampane volieb do orgánov územnej samosprávy na rovnakých, resp. podobných princípoch, ako je to v súčasnosti umožnené v prípade volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, Európskeho parlamentu, či pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Rovnako sa navrhuje doplniť do zákona absentujúcu právnu úpravu zaraďovania diskusných relácií do vysielania.
Na rozdiel od parlamentných volieb, volieb prezidenta, či volieb do Európskeho parlamentu, ktoré majú celoštátny rozmer a pri ktorých aj politická reklama celoštátny dosah, rozmer volieb do orgánov územnej samosprávy je obmedzený na územie danej územnej jednotky. Voliči najmä v menších obciach a mestách majú len veľmi obmedzenú možnosť dozvedieť sa niečo viac o kandidátoch na primátorov a starostov, resp. na poslancov a sú odkázaní takmer výlučne na tlačené propagačné materiály a na predvolebné podujatia. Regionálne a lokálne médiá, ktoré sú primárne na to, aby verejnosť informovali o dianí v danom regióne, resp. meste či obci, nemôžu vysielať politickú reklamu, ktorá je spravidla zhrnutím volebných programov a zámerov jednotlivých kandidátov. Tieto televízie môžu síce vysielať diskusné programy, avšak pri týchto typoch relácií určuje tému moderátor a teda kandidáti sa nemôžu vyjadrovať k témam, ktoré považujú za dôležité oni a nie moderátor. Predkladaný návrh iba odstraňuje nedostatky doterajšej právnej úpravy.
Obnoviteľné zdroje energie
23. 6. 2020
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, je odstránenie nedostatkov existujúcej právnej úpravy v § 3b ods. 5 a zároveň následkov, ktoré vyplynuli z jeho aplikácie.
Ukázalo sa, že jeho dopad môže byť de facto likvidačný pre široký okruh výrobcov elektriny s právom na podporu, čo priamo negatívne vplýva aj na existenciu od nich závislých pracovných miest. Takéto následky zjavne neboli cieľom právnej úpravy.
Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v doterajšom znení nespĺňa kvalitatívne kritéria na právne predpisy vyplývajúce z Ústavy a rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR. Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení nespĺňa kritérium vhodnosti, nevyhnutnosti ani primeranosti. Za porušenie povinnosti (bez skúmania jeho závažnosti) totiž ukladá automaticky tú najprísnejšiu možnú sankciu - zánik práva na podporu. Pre dosiahnutie účelu tohto ustanovenia je však postačujúce uloženie aj miernejšej sankcie bez likvidačných následkov na hospodársku životaschopnosť dotknutých výrobcov.
Existencia takto prísnej sankcie sa navyše javí ako nevhodná aj z dôvodu, že nepomáha ani štátu pri plnení si záväzkov podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z Národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030.
Predkladaný návrh zákona preto koriguje majetkovú sankciu v § 3b ods. 5 zákona, a to tak, že odstraňuje jej likvidačnú povahu. Predkladaný návrh zákona zároveň zachováva recipročný charakter § 3b ods. 5 zákona, keď právo na podporu doplatkom alebo príplatkom nepatrí výrobcovi s právom na podporu počas doby, kedy si vedome neplní svoje daňové a odvodové povinnosti.
Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje neprimeraný dopad aplikácie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení na tých výrobcov, ktorí svoje daňové a odvodové povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona splnili, a to spôsobom, ktorý nezasahuje do už nadobudnutých práv. Takýmto výrobcom právo na podporu doplatkom alebo príplatkom trvá naďalej, a to podľa podmienok podpory platných a účinných v čase uvedenia ich zariadení na výrobu elektriny do prevádzky.
Predkladaný návrh zákona zároveň v ustanovení § 3b ods. 5 zákona napĺňa účel článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, podľa ktorého podmienky podpory pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov nemajú byť zo strany štátu revidované spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje už priznané práva na podporu alebo narušuje hospodársku životaschopnosť už podporených projektov.
Hranice Česko a Slovensko sú otvorené
10. 6. 2020
Premiér SR rokoval s českým premiérom o otvorení hraníc.
Nanovo sa obnovil neobmedzený režim na hraniciach medzi Slovenskou a Českou republikou. Dohoda padla už 2. 6. 2020, pričom zlomovým bodom pri úvahách o možnom otvorení hraníc bol názor konzília odborníkov. Premiéri pripomenuli, že na slovenskej strane ostane kontrolný režim v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Na strane ČR bol o uvoľnenie režimu na hraniciach veľký záujem. Poukázal pritom na to, že Slovensko je pre ČR druhou najvýznamnej-šou exportnou krajinou a rovnako druhou najpreferovanejšou turistickou destináciou pre Čechov. Bolo preto dôležité, aby sa spoločne podporil cestovný ruch, keďže aj Slováci stále viac cestujú do ČR. Otázka verejnej medzinárodnej autobusovej a vlakovej dopravy je otázkou ďalších diskusií.