Integrovaný záchranný systém
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy novely zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy sú aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Novela zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré sú významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
Novela zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní novely zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
K
Hodina Zeme Slovensko neoslovila
28. 3. 2010
Drvivá väčšina Slovákov si vôbec nevšimla sobotňajšiu celosvetovú iniciatívu Hodina Zeme. Svetlá zhasli len v Košiciach a na Bojnickom zámku. Pri porovnaní so susednými krajinami sa správame zahanbujúco.Od svetiel si počas celosvetovej akcie Hodina zeme neoddýchol ani Bratislavský hrad.
V Košiciach v sobotu o pol deviatej večer zhasla dominanta mesta Dóm svätej Alžbety aj gotická Kaplnka svätého Michala. Podľa primátora Košíc aj malé zmeny v našom správaní môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov bez toho, aby ovplyvnili kvalitu nášho života. Na hodinu sa do tmy ponoril aj Bojnický zámok, ktorý tento zámer dopredu avizoval.
K akcii zameranej na zníženie energetickej spotreby sa nijaké iné slovenské mestá nepridali.
Do Hodiny Zeme sa zapojilo ešte zopár firiem - napríklad nákupné stredisko IKEA, Allianz alebo UniCredit, ktoré symbolicky vypli reklamy a logá na svojich budovách.
Podľa hovorkyne slovenského Greenpeace svedčí nízka účasť na ekologickej akcii o tom, ako málo nám záleží na osude planéty. V susedných krajinách proti globálnemu otepľovaniu zabojovali omnoho príkladnejšie. V Česku napríklad zhaslo viac ako 20 miest vrátane Brna, Ústí nad Labem či Uherského Brodu. V Rakúsku sa do akcie zapojili hlavné mestá niektorých spolkových krajín, napríklad Innsbruck, Graz či Bregenz.
Extrémne počasie na Slovensku bude bývať častejšie
28. 3. 2010
Aj na Slovensku budeme častejšie počuť vety typu: „ Počasie sa zase zbláznilo“. Meteorológovia avizujú, že v budúcnosti sa môžu extrémne javy akými sú prívalové dažde, víchrice či dokonca orkány objavovať častejšie ako v súčasnosti. Nestane sa tak zo dňa na deň, bude to otázka desaťročí.
Výskyt extrémnych javov je podľa SMHÚ pre Slovensko typický aj v súčasnosti. Naša krajina sa nachádza v zemepisných šírkach, v ktorých prevláda výrazná premenlivosť počasia. Do budúcnosti podľa odborníkov na Slovensku treba rátať s častejšími búrkami, výraznejšími suchami a prívalovými dažďami.
Klimatické zmeny neobídu nikoho. V najbližších desaťročiach meteorológovia predpovedajú nárast teplôt v južnej Európe. V severnej časti kontinentu by sa teploty výraznejšie zvýšiť nemali a v strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, rátajú meteorológovia so zvýšenou frekvenciou extrémnych javov.
Učitelia si nevedia poradiť s mobilmi detí
25. 3. 2010
Mobily zo škôl nevyhnal ani zákaz ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Žiaci si pravidlo nevšímajú, telefóny na hodinách naďalej používajú a učiteľov hnevajú aj počúvaním hudobných mp3 prehrávačov. Podľa rezortu si s problémom majú poradiť samy školy. Kto neuposlúchne môže dostať aj dvojku zo správania. Vyhláška povoľuje používanie mobilných telefónov počas vyučovania iba v mimoriadnych prípadoch po súhlase učiteľa.
Mnohé školy majú však s rešpektovaním vyhlášky problémy. Nie je známe, koľko detí chodí do školy s mobilom. Posledný prieskum je ešte z roku 2006. Spoločnosť AISA Slovakia vtedy zistila, že mobilný telefón používa až 60 percent detí vo veku 8 až 15 rokov. Použitie mobilného telefónu počas vyučovania priznala takmer polovica žiakov.
Podľa psychologičky žiaci neraz zneužívajú mobily počas písomiek na posielanie správnych odpovedí. Učiteľom sa ťažko dokazuje, že to robia naozaj. Do odoslaných správ im totiž nahliadnuť nemôžu.
Učitelia si podľa ministerstva disciplínu na hodinách musia vynútiť. Vyhláška poskytuje vyučujúcemu právomoc zasiahnuť v prípade znižovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.
Novú vyhláška, do ktorej by doplnili mp3 prehrávače, na ktoré sa učitelia sťažujú tiež, rezort nepripravuje. Podľa ministerstva môžu mp3 prehrávače školy zakázať vo vlastných školských poriadkoch.
Psychologička upozorňuje, že mobilmi by sa nemali zaoberať len školy, ale aj rodičia. Mali by zvážiť, kedy deťom telefón kúpia. Ak ho dostanú priveľmi skoro veku, môžu sa uzavrieť do seba. Prestanú komunikovať so spolužiakmi a cez prestávky radšej hrajú hry alebo esemeskujú.
Najviac študentov sa hlási na medicínu, právo a manažment
24. 3. 2010
Medzi uchádzačmi o vysokoškolské štúdium aj v tomto roku dominujú medicína, právo či manažment. Vyplýva to z ankety ČTK medzi vysokými školami. Na technické smery sa hlási najmenej ľudí. Počet voľných miest nezriedka prevyšuje záujem. Odborníci však varujú, že slovenskej ekonomike v budúcnosti môžu chýbať práve hutníci či strojári s vysokoškolským titulom. Prihlášky na väčšinu vysokých škôl je možné si podať do konca marca.
Na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave je už tradične najväčší záujem o všeobecné lekárstvo, právo, manažment, psychológiu, žurnalistiku či tlmočníctvo. Počet podaných prihlášok niekde je päť až desaťnásobne vyšší ako počet ponúkaných miest.
Podobná situácia je aj na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach, kde sa najviac uchádzačov hlási na psychológiu či zubné lekárstvo.
Na Univerzite Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre, Univerzite Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici, či na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave patria k najžiadanejším psychológia, masmédiá a cudzie jazyky. Na Ekonomickej univerzite (EU) v Bratislave je populárny manažment a cestovný ruch, na Žilinskej univerzite (ŽU) je to informatika a telekomunikácie.
Podľa väčšiny oslovených škôl si uchádzači o vysokoškolské štúdium stále vyberajú programy zodpovedajúce ich osobným záujmom bez zásadnejšieho dôrazu na potreby trhu.
Na Slovensku sú dve desiatky verejných, tri štátne a desať súkromných vysokých škôl, na ktorých študuje viac než dvestotisíc poslucháčov denného a externého štúdia.