Integrovaný záchranný systém
7. 2. 2023
Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov reaguje na zistenia analýzy súčasného stavu, ktorá bola vypracovaná v rámci Koncepcie organizácie a rozvoja integrovaného záchranného systému do roku 2027 a potreby prispôsobenia legislatívneho prostredia na implementáciu rozvojových a reformných opatrení vyplývajúcich z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
V rámci vypracovaných analýz bolo zistené, že je potrebné posilnenie pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia a koordinácie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, dobudovanie súboru základných záchranných zložiek, ktorého súčasťou musí byť Policajný zbor a záchranná zdravotná služba ako celok, zvýšenie odbornej úrovne jednotlivých zložiek integrovaného záchranného systému rozšírením odbornej prípravy na úseku integrovaného záchranného systému, zavedenie odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému ako predpokladu na výkon činnosti operátora koordinačného strediska integrovaného záchranného systému a vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek - právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Predmet úpravy novely zákona zohľadňuje úpravu všetkých spomenutých inštitútov.
Predmetom úpravy sú aj zmeny v posilnení pôsobností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strategickej úrovni riadenia vo vzťahu k záchranným zložkám, ktorého úlohou bude vypracovanie jasných spoločných metodických postupov v oblasti integrovaného záchranného systému. Tieto metodické postupy jasne určia úlohy záchranných zložiek pri poskytovaní pomoci v tiesni na operačnej a taktickej úrovni.
Začlenenie Policajného zboru medzi základné záchranné zložky integrovaného záchranného systému umožní efektívnejšiu koordináciu týchto zložiek.
Novela zákona umožňuje vybudovať integrované bezpečnostné centrá, ktoré sú významným prvkom reformného úsilia vyplývajúceho z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti krízového riadenia. Tieto pracoviská budú jedinečné pracoviská základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému a orgánov krízového riadenia na území kraja.
Významnou snahou zákona je zvýšenie odbornosti aktérov integrovaného záchranného systému, ktorej dosiahnutie sa navrhuje docieliť v dvoch oblastiach. V prvej oblasti sa zavádza inštitút odbornej spôsobilosti na úseku integrovaného záchranného systému, ktorý výrazne zvýši pripravenosť personálu koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému na riešenie pomoci v tiesni. Druhá oblasť je vytvorenie mechanizmu akreditácie ostatných záchranných zložiek – právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov, ktorí majú v predmete činnosti ochranu života, zdravia, majetku alebo životného prostredia, aby bola zaistená úroveň ich pripravenosti a kvality poskytovaných služieb. Cieľom akreditácie je výrazné zvýšenie pripravenosti týchto zložiek na riešení pomoci v tiesni v spolupráci so základnými záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému.
Novela zákona vytvára tiež legislatívne predpoklady na výrazne zefektívnenie výchovnej a osvetovej činnosti na úseku integrovaného záchranného systému vo vzťahu k verejnosti a tiež stanovenie dlhodobej komunikačnej stratégie prezentovania integrovaného záchranného systému, jeho zložiek a čísel tiesňového volania.
Pri vypracovaní novely zákona sa vychádzalo z poznatkov uplatňovania zákona v praxi, najmä z poznatkov získaných z činnosti záchranných zložiek integrovaného záchranného systému, prevádzky koordinačných stredísk, ako aj z prevádzky čísla tiesňového volania 112 a národných čísiel tiesňového volania a tiež z problémov vyskytujúcich sa pri zabezpečovaní pomoci v tiesni.
K
Materská a otcovská dovolenka
30. 1. 2023
Dňa 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela základného právneho predpisu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov – Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako i zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré popri materskej a rodičovskej dovolenke zavádzajú nový inštitút – otcovskú dovolenku.
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce (ZP) materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene vzniká nárok na materskú dovolenku v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na materskú dovolenku v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v prípade starostlivosti o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov.
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.
Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú, otcovskú a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky.
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období nečerpala.
K
Žiadosť o materské
27. 1. 2023
O materské musí žena požiadať príslušným formulárom od gynekológa. Tlačivo Sociálnej poisťovne „Žiadosť o materské” vystaví lekár na tehotenskej poradni najskôr na začiatku ôsmeho týždňa, spravidla však na začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Vystavenie tohto tlačiva sa realizuje spravidla v 32. týždni tehotenstva, pričom lekár v ňom uvedie aj dátum očakávaného dňa pôrodu.
Žiadosť o materské je potrebné doručiť osobne alebo poštou príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Pred odoslaním Sociálnej poisťovni je poistenec povinný:
• vyznačiť údaje vo vyhlásení (či si uplatňuje nárok na dávku zo súbehu poistení a spôsob poukazovania dávky),
• podpísať vyhlásenie,
• v prípade zamestnanca, predložiť potvrdenie aj zamestnávateľovi.
Zamestnankyňa, ktorá počas tehotenstva musí nastúpiť na rizikové tehotenstvo, je posudzovaná ako práceneschopná. Má nárok na vznik nemocenskej dávky z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vzniká až do obdobia poberania materského (§ 33 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov).
K
Výška materskej a otcovskej dovolenky
27. 1. 2023
Materskú a otcovskú dovolenku tvorí suma 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, pričom denný vymeriavací základ však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, t. j. v roku 2023 nesmie presiahnuť 75 % z 79,6274 €, tvoriacej čiastku 59,7206 €.
V roku 2023 tak otec, čerpajúci 14 dní otcovskej dovolenky, môže dostať maximálne 836,10 €. Denný vymeriavací základ vypočítame ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých otec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia (§ 55 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení). Z uvedeného je zrejmé že pre výpočet denného vymeriavacieho základu je potrebné poznať, čo sa zahŕňa do rozhodujúceho obdobia a na základe tejto skutočnosti zistiť výšku vymeriavacích základov.
K
Otcovská dovolenka
23. 1. 2023
Trvanie otcovskej dovolenky upravuje znenie Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 11. 2022.
Podľa novelizovaného § 166 ods. 1 Zákonníka práce v súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí mužovi odo dňa narodenia dieťaťa otcovská dovolenka v trvaní 28 týždňov, osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a v súvislosti so starostlivosťou o narodené dve alebo viac detí v trvaní 37 týždňov. V zmysle Zákonníka práce sa otcovská dovolenka poskytuje bez náhrady mzdy, rovnako ako sa poskytuje materská dovolenka matke. Výpadok ich príjmu sa realizuje poskytovaním dávky materské v rozsahu a za podmienok určených v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Zamestnávateľ musí byť o predpokladanom nástupe na otcovskú dovolenku písomne informovaný zamestnancom najmenej jeden mesiac vopred. Predpokladaný deň prerušenia otcovskej dovolenky, skončenia tejto dovolenky a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia otcovskej dovolenky je zamestnanec povinný písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi v zmysle § 166 ods. 3 Zákonníka práce tiež s mesačným predstihom. Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzalo do starostlivosti zdravotnícke zariadenie a muž nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom do práce jeho otcovská dovolenka. Nevyčerpaná časť otcovskej dovolenky sa mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa zo zdravotníckeho zariadenia do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Mužovi, ktorému súd rozhodnutím odňal dieťa z osobnej starostlivosti podľa osobitného predpisu, nepatrí otcovská dovolenka za dobu, počas ktorej sa o dieťa nestaral.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď počas ochrannej doby, ktorou je podľa novelizovaného § 64 ods. 1 písm. d) aj časový úsek v trvaní:
– od oznámenia predpokladaného dňa nástupu na otcovskú dovolenku podľa § 166 ods. 3 zamestnancom, najskôr však šesť týždňov predchádzajúcich očakávanému dňu pôrodu,
– do skončenia otcovskej dovolenky.
V