Murphy radí
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Žena sa bojí o svoju budúcnosť len dovtedy, kým sa nevydá.
Ak majú mladomanželia po prípitku kyslé tváre, nemusí to byť len od vína.
Muž je o jednu generáciu jednoduchšie stvorenie ako žena, ba dokonca má aj o jedno rebro menej...
(Murphyho zákonník)
Politika a politici
V politike prostriedy svätia prostriedky.
Politik je ako futbalový tréner. Dostatočne múdry na to, aby zhrua pochopil hru, a dosť hlúpy na to, aby si myslel, že ju môže vyhrať.
Demokracia je zriadenie zabezpečujúce, aby sme nemali lepšiu vládu, ako si zasluhujeme.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Odvaha tárať
Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.
Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.
Za čo ťa jedni povýšia, za to ti iní vykrútia krk.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Na čo má človek rozum
Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)
Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
(Zrnká úsmevu)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)