Dve za sebou idúce rany osudu sú vždy len predzvesťou začiatku.

Ak s majetkom naložíte určitým spôsobom, o chvíľu zistíte, že ste to mali urobiť úplne inak.

Žiadna činnosť nie je taká jednoduchá, aby sa pri nej nedalo zlyhať.

Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Problém zajtrajška: „Čo človek má z toho, že zajtra bude lepšie, keď vždy, keď sa zobudí, je ešte iba dnes...“.

Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.

Len čo si kúpiš niečo užitočné, zistíš, že to už nebudeš potrebovať.

Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.

Odkladanie vylučuje nudu. Ten, kto všetko odkladá, nemá nikdy pocit, že nemá čo robiť.

Na maličkostiach stroskotá nakoniec aj ten najväčší génius.

Čas schôdzovania rastie kvadraticky s počtom zúčastnených.