Všade dobre, vo väzení najpohodlnejšie.

Aj pri zle platí teória relativity.

Vždy chýba tá vec, ktorú práve najviac potrebuješ.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

To, že ste dnes na tom ešte dobre, neznamená, že zatra nebudete mať problémy.

Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.

Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.

Optimista si myslí, že žijeme v jednom z najlepších svetov. Pesimista sa bojí toho, že naozaj v ňom žijeme.

Optimista sa nemôže nikdy príjemne prekvapiť.

Obleč si primeraný kostým, vhodná rola už príde sama od seba.